Iba dobrí ľudia sú schopní uzavrieť medzi sebou priateľstvo, tí, v ktorých je dobré jadro. Kto sa sústredí len na seba, stáva sa zajatcom samého seba a nedokáže nadviazať priateľský vzťah. Ak si dvaja nájdu cestu k sebe, je to dar od Boha. Je to práve Boh, kto priťahuje k sebe ľudí so súzvučiacimi dušami. Vznik priateľstva je vždy obkolesený čímsi tajomným. Zrazu je tu. Boh otvoril dvere môjho srdca práve tomuto človeku… Priateľstvo je ako slnko, ktoré prežiari život človeka. Bez priateľstva sa život stáva ponurý a neradostný. Bez priateľa je život pustý, stráca všetku prívetivosť. Bez priateľa sa nič nezdá priateľské. Ľudia bez priateľov omnoho ťažšie prekonávajú rany osudu a krízy. Kto v takýchto chvíľach stojí pevne po boku, preukazuje sa ako priateľ.
„V núdzi spoznáš priateľa.“
(Cicero)
„Verný priateľ je ako mocná pevnosť.
Kto takého nájde, nájde si poklad.
Verného priateľa nemožno kúpiť
a hodnota jeho vernosti sa nedá vyvážiť zlatom a striebrom.“
(Sir 6,14-15)
Priateľ je najlepší liečiteľ v utrpení a osamelosti. Priateľ nie je radca. Jednoducho stojí pri mne a je so mnou. Vypočuje ma bez toho, aby hodnotil, čo hovorím. Môžem pred ním vysloviť, čo cítim, a nemusím sa stále kontrolovať. Viem, že je to u neho dobre uschované. Priateľ vo mne prebúdza skryté city a prinúti ma vyjadriť tiché podnety môjho srdca. Priateľovi môžem povedať všetko, a nemusím pritom zvažovať každé slovo. Keď sa mu zdôverím s tým, čo ma ťaží a zarmucuje, bolesť sa stráca a zrazu mi je ľahšie na srdci…
„Kto nemá priateľa,
kráča po zemi ako cudzinec,
ktorý nepatrí nikomu.“
(Zschokke)
Domov je tam, kde sú priatelia. S priateľom po boku nie je žiadna cesta veľmi dlhá. Priateľ po boku nám dodáva odvahu pokračovať v ceste, hoci sa na nás valia ťažkosti zo všetkých strán. Podrží nás, aby sme sa nevzdali, keď sme na konci so silami. Motivuje nás, aby sme vytrvalo, neúnavne bojovali so životom. Priateľ nám dodáva silu na dokončenie svojej cesty. Rozhovor s priateľom nám umožní rýchlo sa zorientovať vo vlastných životných cieľoch.
Nie je samozrejmé, že sa priateľstvo vydarí. Často sa objavia štyri hlavné hrozby priateľstva:
Nuda
Nijaké priateľstvo nedokáže čeliť nude. Keď si priatelia nemajú čo povedať, keď si jeden na druhého zvykli a viac už nie sú otvorení ničomu, čo ich presahuje, ich priateľstvo zahubí nuda. Už medzi nimi nič neprúdi. Priateľstvo vädne a vytráca sa. Nuda sa objavuje vždy tam, kde vyschne prameň fantázie a kreativity.
Ctižiadostivosť
Kto sa stále niečím zamestnáva, kto sa ukrýva za prácu, nemá na priateľstvo čas, ani nedokáže byť druhému priateľom. Najlepšími priateľmi nie sú úspešní ľudia, ale často práve tí znevýhodnení, ktorí si dobre uvedomujú svoje obmedzenia a slabosti. Z priateľstva sa môže tešiť len ten, kto si uvedomuje svoje nedostatky. Priateľstvo si vyžaduje vzájomnú otvorenosť. Kto svoje city zadusí aktivitou, nemôže sa o ne deliť so svojím priateľom.
Nevyváženosť priateľov
Každá priveľká prevaha jednej strany ruší priateľstvo. Ak človek v sebe vidí len pomocníka, terapeuta alebo poradcu toho druhého, zničí to vzájomný vzťah. Priateľstvo potrebuje TY a JA na rovnakej úrovni. Jeden obdarováva druhého. Ak sa z pomoci blížnemu vyvinie priateľstvo, potom musí pomáhajúci zostúpiť zo svojej pozície na úroveň svojho priateľa.
Prehnané množstvo dobrých skutkov
Existujú priatelia, ktorý priveľa dávajú, čím vzbudia v druhom pocit, že si chcú ich priateľský vzťah kúpiť. Aj keď tento dojem priateľ potlačí, často to neskôr vedie k istému zatvrdnutiu srdca. A takéto srdce nie je schopné priateľstva. V priateľstve nesmie vznikať priepasť (napr. medzi bohatým darcom a chudobným príjemcom, medzi vzdelaným a nevzdelaným). Priateľstvo potrebuje vzájomnú rovnosť, inakšie je ohrozené.
Priateľstvo zahŕňa v sebe voľnosť i lásku. Môj priateľ je slobodný, žije svoj vlastný život. Priateľ je ten, koho chránim, komu pomáham, koho mám rád. A on to vie. Ja ho však k ničomu nezväzujem svojimi dobrými skutkami, ani láskou, ale ponechávam mu úplnú slobodu. (Musíme si dávať pozor aj na vlastnícku kalkuláciu – čo urobím pre druhého, aj on urobí pre mňa…). No v každom priateľskom vzťahu vniká aj trochu závislosti. Ak si to priatelia uvedomujú, musia si od nej držať zdravý odstup a vedome ponechávať priateľovi slobodu.
Skutočné priateľstvo charakterizuje práve vnútorná sloboda. Môžem povedať všetko, čo cítim, bez akejkoľvek kalkulácie. Som slobodný, môžem ísť cestou, ktorú som uznal za správnu. Nemusím brať falošné ohľady na priateľa, ak mám pocit, že na mňa čaká iná úloha, alebo že by som mal byť niekde inde. Môžem slobodne dýchať. Aj ja ponechávam svojmu priateľovi voľný priestor, lebo ho k svojmu životu potrebuje. Priateľstvo a láska dokážu človeka vyslobodiť zo samoty a dať jeho životu nový, hlbší zmysel. Ale pravé priateľstvo a pravá láska tiež potrebujú vnútornú samotu, kde je človek celkom sám sebou. Pravé priateľstvo vedie k poznaniu skutočného charakteru druhého. V priateľstve sa dotknem srdca svojho priateľa v celej jeho šírke a hĺbke. Spoznávam, čo si myslí a čo cíti. Vidím, čo naňho pôsobí a čo ho ťaží. Zriekam sa posudzovania a hodnotenia – jednoducho sa len pozerám a prijímam všetko tak, ako to je. Kto spoznal priateľa v celej jeho hĺbke, ten sa bude pozerať inakšie aj na ostatných ľudí. A nebude ich súdiť.
Priateľstvo a láska sa síce od seba líšia, ale navzájom sa nevylučujú. Priateľstvo sa môže zmeniť na lásku a láska sa môže spojiť s priateľstvom. Existujú silné priateľstvá medzi mužmi a takisto silné priateľstvá medzi ženami. Duchovné priateľstvo medzi mužom a ženou však vždy so sebou nesie riziko, že sa zmení na lásku sexuálnu.
„Napokon v živote sa nedá vykonať nič veľké bez toho,
aby sme sa vystavili nebezpečenstvu, že sa dopustíme omylu alebo urobíme chybný krok.
Kto nie je ochotný prijať riziko,
nikdy nevystúpi nad každodennú banalitu.“
(Lepp)
Bez rizika sa nedá uskutočniť zázrak priateľstva medzi mužom a ženou.
Mnohí ľudia žijú z priateľstva k Ježišovi. Toto priateľstvo obohacuje ich duchovnosť niečím teplým a ľudským. No vždy treba pozorne sledovať, či nehľadáme jeho priateľstvo len preto, že sme nenašli priateľstvo ľudské. Ježiša nemôžeme považovať len za náhradného priateľa, pretože potom je naša duchovnosť frustrujúca, nespokojná alebo až agresívna. Kto však skutočne prežije priateľstvo s Ježišom, ten si dokáže otvoriť srdce. Vyžaruje z neho dobrota, láskavosť a prívetivosť. Ovláda svoje srdce, lebo vie, že On je blízko. A toto priateľstvo bude žiariť aj z jeho postoja k blízkym.
„Nik nemá väčšiu lásku ako ten,
kto položí svoj život za svojich priateľov.“
(Jn 15,13)
Kristus položil svoj život na kríži za teba, aj za mňa.
Nezabudnime na to!
„Si bezvýhradne milovaný.
Kráčam s tebou, hoci sa odo mňa odvraciaš.
Som pri tebe, aj keď sa stretneš s krížom.
Rozpínam ruky, aby som ťa mohol objať.
Čakám na teba, až sa mi vrhneš do náruče.
Si voľný. Nič od teba nežiadam,
a napriek tomu sa môžeš na mňa spoľahnúť.
Moje srdce je otvorené pre teba.
Môžeš sa v ňom skryť so všetkým, čo je v tebe.“
(Podľa A. Gruna)