„Vaša reč nech je áno – áno, nie – nie.
Čo je navyše, pochádza od Zlého.“
(Mt 5,37)
Tvojim častým problémom je, že povieš áno, keď myslíš nie… Je to taký vnútorný rozpor. Nevieš hovoriť nie… Je to frustrujúce a zráža ti to sebavedomie. Toto váhanie, fakt, že hovoríš opak toho, čo si myslíš, ťa často zavedie do slepej uličky. Vytvára to v tebe problém, neustály rozpor, ktorý ťa môže nakoniec úplne rozložiť. Jasné a rozhodné áno alebo nie, čisté a uvážlivé, ti prináša ovocie Ducha, ktorým je radosť. Je potrebné vedieť rozlišovať.
Naučiť sa, ako hovoriť nie – je to škola pokory, pravdivosti a kresťanskej lásky. Keď nebudeš druhému prikyvovať len preto, aby si mu urobil radosť, naučíš sa ho tiež milovať a počúvať ho. Zrazu s ním budeš môcť nadviazať skutočný vzťah. Ak budeš hovoriť áno, napriek tomu, že myslíš nie, nakoniec sa tvoje vzťahy narušia. Potom bude ten druhý musieť hádať, čo si myslíš, a to nie je jednoznačné. Je to ťažká úloha.
Táto porucha komunikácie pramení v nedostatočnej sebaúcte. Pokiaľ hovoríš často opak toho, čo si myslíš, znamená to, že si dosť neceníš samého seba. Chceš sa vyhnúť nezhodám, pretože by si musel vstúpiť do konfliktu. Neodvažuješ sa vysloviť iný názor. Vieš, že k tomu dochádza v rozhovore veľmi ľahko. Niečo ti vadí, ale z ohľadu k druhému sa neodvážiš povedať, že si myslíš niečo iné. Je to veľmi zlá forma ohľadov…
Vedieť povedať nie znamená väčšiu sebaúctu. Byť otvorený sám k sebe, mať sa rád, umožňuje ti byť autentickým. Potom je možné jednoducho a presne vyjadriť svoj nesúhlas.
Povedať nie sa ti zdá nezdvorilé. Ako by si nebol dosť „dobrý“. Často to môže znamenať, že ťa druhí odsúdia. Máš strach z odmietnutia, tak povieš, alebo mlčky súhlasíš s pravým opakom toho, čo s myslíš.
Vedieť povedať nie alebo vyjadriť svoj názor pevne a pritom citlivo vedie k autentickejším a prínosnejším vzťahom s tvojim okolím. Nezraníš druhého a pritom nezanedbáš seba.
Mnohí z nás sa neustále vykrúcajú – nevieme sa rozhodnúť… a je to veľmi bolestné pre ľudí okolo…
Človek, ktorý sa modlí a pritom vystupuje rozhodne, nechová sa ako ničiteľ, ale naopak – pôsobí upokojujúcim dojmom. Citlivosť a pokora nie sú v rozpore s pevnosťou a istotou. Povedať nie, priamo a jasne, a pritom sa neospravedlňovať, to dokáže len sebaistý človek, ktorý tým ukazuje svoju nezávislosť a schopnosť rozlišovať. Nemá strach, že niekoho zraní. Hovorí, čo si myslí.
Ako ty vnímaš nesúhlas ukazuje, aké máš hranice a aké sú tvoje slabé stránky. Vyjadriť svoje potreby a túžby bez strachu z odsúdenia alebo odmietnutia nie je nikdy zlé. Čo je naopak škodlivé pre teba i ostatných, je neschopnosť sa vyjadriť či rozhodnúť zo strachu z nenávisti alebo hnevu druhých.
„Stať sa autonómnym, to znamená vziať na seba riziko,
že sa presadíme za tú cenu, že sa vzdáme súhlasu tých,
ktorí nás vraj majú radi.“
(J. Salomé)
Musíš sa vedieť rozhodovať! Často si nevieš vybrať, nechceš povedať, čo si myslíš. Ak sa od teba očakáva, aby si sa vyjadril jasne, začneš ešte viac tápať medzi áno a nie a nevieš, čo povedať. Vieš totiž, že sa budeš musieť rozhodnúť, budeš musieť konať!
Áno, rovnako ako nie, vyslovené úplne vedome, patrí tým, v ktorých prebýva Boh. Pokiaľ je v tebe Boh, budeš naozaj vedieť povedať jasné áno alebo zreteľné nie. K tomu potrebuješ mlčanie. Mlčanie vyžaduje, aby si sa stiahol z ruchu okolo seba. Ak pravidelne venuješ čas meditácii a rozjímaniu, môžeš byť rozhodným človekom. Popros Boha o schopnosť rozlišovať. Možno je dobré nedbať na to, čo si myslia ostatní, ale pýtať sa Boha, čo si myslí on… (To je úplne zásadné.)
Medituj nad evanjeliom a nauč sa hovoriť áno a hovoriť nie – rozhodne a zároveň s pokorou. Nech sa ti darí neohýbať chrbát. Buď pravdivý a zároveň láskavý. Nauč sa hovoriť a vyjadrovať svoj postoj pevne ale s láskou.
(Podľa G. Gilberta)