Niektorí z nás dospeli, niektorí dospievajú a niektorí sú deti.
Je to OK.
Problémom je to len vtedy, ak si už vekom dospelý,
ale ešte si vôbec nedospel…
Detstvo = naivný svet = hranie sa
(rozprávky a hry + skoro žiadne skúsenosti)
Nevieš, aké máš možnosti a nevieš odhadnúť riziko.
Stredobodom sveta si ty.
Dospievanie = čierno-biely svet = učenie sa
(ideály a ilúzie + málo skúseností + hranie sa na niekoho iného,
hľadanie seba a svojho miesta v živote)
Podceňuješ sa alebo sa veľmi preceňuješ, podceňuješ riziko.
Stredobodom sveta je tvoja pravda.
Dospelosť = reálny svet = život v náročnosti
(stretnutie sa s realitou, mnohé dobré aj zlé skúsenosti,
strácanie ilúzií, rast v múdrosti, prijímanie záväzkov)
Reálne vidíš svoje možnosti aj limity, dokážeš sa rozhodovať,
byť verný rozhodnutiam a zdravo riskovať v konaní dobra.
Život dospelého človeka je vedomým tvorivým procesom.
Za najvýznamnejšie psychické znaky dospelosti sa dajú považovať samostatnosť, relatívna sloboda vlastného rozhodovania a správania, spojená so zodpovednosťou vo vzťahu k druhým ľuďom, so zodpovednosťou za svoje rozhodnutia a činy. V dospelosti dochádza k uvoľneniu väzieb na skupinu a nárastu individuálnej zodpovednosti. Dospelosť je najslobodnejšie a najzodpovednejšie obdobie života.
Ide o slobodné rozhodovanie sa a preberanie zodpovednosti
za svoj život, za svoje konanie, za svoj osobný rast
a dokonca aj za život iných.
Utvor zo svojho života umelecké dielo!
ZÁKLADNÉ KROKY KU DOSPELOSTI
Adolescentný človek prechádza z detstva do dospelosti, hľadá seba, svoje miesto, svoju pravdu. Hľadanie je občas náročné a kritické. Pri zdravom postupe dospeje až k dospelosti (aj tej vnútornej).
Dospelescentný človek je síce človek vekom dospelý, ale prejavujú sa na ňom stále podstatné znaky dospievania a nevyzretosti. Takýto človek ešte nedospel k povolaniu zodpovedného dospelého človeka, schopného prijať a žiť záväzky životného povolania. A najväčším povolaním človeka je povolanie k láske. Pretože žiť znamená milovať…
Tu je pár krokov, odporúčaných (nevyhnutných?)
na ceste k skutočnej dospelosti:
1. Odstrihni sa…
= musíš nabrať odvahu odstrihnúť sa z „bezpečného prostredia“ – je to väčšinou domov, kde sa o teba starajú (varia ti, perú, umývajú za tebou riady… maminka/ocinko sa postarajú…) alebo je to tiež virtuálny/digitálny svet, kde z bezpečnej vzdialenosti komunikuješ, zdieľaš a sleduješ obrázky (a keď ti je tam niečo nepríjemné, alebo ťa to nebaví, tak sa vypneš..)
= musíš spraviť jednu z najťažších vecí v živote – odstrihnúť sa od doterajšieho stavu, kde ti je dobre(tu často neexistuje nutnosť zodpovednosti /prijímanie dôsledkov svojho konania a nekonania/, obetavosti, presného dodržiavania času – aj toto sú veci, ktoré si vyžaduje dospelosť), musíš vyjsť zo svojej „zóny pohodlia“, aby si začal novú, dospelú životnú cestu!
2. Nauč sa mať limity…
= vieš, že nemôžeš mať a robiť všetko, čo chceš, alebo tiež nemôžeš nerobiť všetko to, čo sa ti momentálne nechce… (súvisí to aj zo schopnosťou vytrvať v záväzkoch a dodržať vlastné rozhodnutia)
= dokážeš sa držať svojich zásad (alebo pri zmene zásady vedieť „prečo“ si svoju zásadu zmenil)
= potrebuješ prijať svoj vek a prijať do svojho života stabilitu:
= si schopný postarať sa sám o seba (vieš si navariť, oprať, vybaviť veci na úradoch)
= si stabilný v emóciách (reaguješ na svoje emócie proaktívne, čiže ty sa rozhoduješ, ako na nejaký podnet zareaguješ)
= si stabilný v názoroch (nemeníš ich neustále podľa „verejnej mienky“)
= dokážeš byť sám so sebou v tichu (nevypĺňaš každú medzeru času slúchadlami na ušiach a hudbou alebo… „hlukom“)
= vieš si určiť dlhodobý cieľ (zvážil si, rozhodol si sa, a ideš)
= dokážeš stabilizovať aj okolie (vieš zmierňovať konflikty, riešiť vzťahové problémy a pod.)
= vážiš si seba (nepodceňuješ sa, rozvíjaš sa), aj druhých (vieš prijať odlišnosť, dokážeš odpúšťať)
= odvážil si sa kráčať Božou cestou (odpútal si sa a vykročil si v slobode) podľa smerovníkov evanjelia a duchovne vyspelých ľudí cestou Lásky
3. Dokáž si vybudovať svoju vlastnú identitu…
= vieš, kto si (aké máš dary a limity) a chceš byť sám sebou (prijímaš sa taký, aký si, nemáš záujem sa pred druhými pretvarovať)
= vieš sa zbaviť sa pokušenia napodobňovať druhých alebo žiť túžby svojich rodičov (často nenaplnené, ktoré si chcú rodičia dodatočne naplniť pripraveným scenárom pre život svojich detí)
= pracuješ na svojom osobnom raste (Sette giorni)
= si aktívnym tvorcom seba a svojho okolia (nie si len pasívnym prijímateľom všetkého zvonku)
= pred druhými si ako TY (jedinečný a darujúci svoju jedinečnosť), vzdal si sa pokušenia „zdať sa“ pred druhými
= vieš, že máš veľkú hodnotu a mnohé dary, nepotrebuješ si neustále potvrdzovať svoju hodnotu počtom „lajkov“ na facebooku, alebo tým, ako ťa druhí vidia a čo o tebe hovoria
= vieš hovoriť o tom, čo prežívaš (čo ťa teší a čo ťa trápi),dokážeš sa zdieľať s priateľmi o svojom živote (s reálnymi ľuďmi, v reálnom prostredí, v reálnych vzťahoch – nie s virtuálnymi ľuďmi, vo virtuálnom prostredí, vo virtuálnych „vzťahoch“)
4. Prijmi túžbu byť otcom/matkou…
= neutekáš pred zodpovednosťou otcovstva/materstva (biologického alebo duchovného)
= chápeš, že otcovstvo sa v láske musí prejavovať aj „pevnou rukou“ schopnou vyžadovať, viesť, určovať zásady
= chápeš, že materstvo sa v láske musí prejavovať aj „nežnou rukou“ schopnou pohladiť, upokojiť, zlaďovať vzťahy
= ak sa prípadne rozhodneš zostať slobodným alebo zasväteným človekom, aj tak potrebuješ žiť naplno milujúce otcovstvo alebo materstvo (inakšie budeš len starým mládencom a starou dievkou… a bude to na tebe vidieť…)
PÁR SLOV K DOSPELESCENCII
= si síce už človek fyzicky dospelý (18+),
ale vo vnútri si ešte dieťa alebo dospievajúci…
Utekáš od povinností…
= odkladáš rozhodnutia a náročnejšie záležitosti „na neskôr“ (kedy príde, ak príde, to tvoje „neskôr“?), netušíš, kam sa budú uberať tvoje nasledujúce kroky (nechceš prijať, že dospelosť znamená vedieť sa rozhodovať a niesť následky rozhodnutí…)
= nie si schopný vstúpiť a vcítiť sa do hlbšieho vzťahu s druhým človekom (pretože hlbší vzťah v sebe nesie často aj napätie a ťažkosti a nutnosť otvoriť svoje vnútro, konfrontovať sa aj s bolesťou), preto sa radšej držíš na povrchu vzťahu, alebo meníš partnerov, aby si nemusel ísť do hĺbky, kde je skutočné stretnutie náročné… (hlboké stretnutie so sebou, aj s druhým človekom)
= z nepriznaného strachu z dospelosti a zodpovednosti utekáš radšej do virtuálnej reality (počítačové hry, virtuálne diskusie) a používaš „virtuálnu antikoncepciu“ – cítiš sa bezpečne na sociálnych sieťach, v uzavretom virtuálnom priestore a máš strach ísť von medzi ľudí…
= máš strach z preberania záväzkov a preto zostávaš v detskej narcistickej fáze seba-obdivovania, sebaklamu
= nedôveruješ si (potrebuješ, aby ti druhí dokazovali tvoju hodnotu)
Nie si schopný sa odpútať…
= „všetko je dobré tak, ako to je“
= „v mojej zóne pohodlia mám istotu a pokoj“
= „doma sa o mňa starajú, je to príjemné a pohodlné“
= „mamíííí, ocíííí“
Túžiš večne zostať dieťaťom…
= chceš, aby ťa všetci videli a chválili, ale pritom nechceš meniť seba ani svet k lepšiemu, si pasívny človek bez zodpovednosti („ja som stredobodom sveta, všetci sa točte okolo mňa a keď príde na lámanie chleba, ja zdúchnem…“)
PS: Aká je teda tá tvoja cesta k dospelosti?
Sú dve základné a opačne idúce cesty (voľby) v dospelosti:
🙂 Cesta nádeje/pozitívneho prístupu, angažovanosti a radosti z dobra, smerovanie k ideálu vlastným rozhodovaním sa, konaním a vernosťou rozhodnutiam – aj s občasnými pádmi a zlyhaniami… táto cesta je náročná, dlhotrvajúca, krásna a napĺňajúca.
🙁 Cesta skepticizmu/negativizmu, ľahostajnosti (alebo arogancie) a sklamania zo zla – s kritikou všetkého a všetkých… táto cesta je frustrujúca a smutná.
Žiješ alebo hráš divadlo?
„Ak máš pocit, že všetko, čo vidíš okolo seba, je divadlo, máš v podstate pravdu. Ale život nie je divadlo, život je skutočný. A ty máš na výber – buď sa naučíš hrať tú hru, ktorú väčšina ľudí okolo hrá, alebo budeš robiť to, v čom budeš cítiť zmysel svojho života. To prvé je pohodlné, bezpečné a isté, ale je to iba predstieranie. To druhé vyžaduje odvahu, otvorenosť, vnímavosť, riskovanie, investovanie seba samého. Často to nie je pohodlné, občas to bolí. Ale je to skutočný život… Pozri sa okolo seba, niektorí ľudia skutočný život žijú. V tomto svete si musíš vybrať, ak si nevyberieš sám, vyberú to pre teba iní. Dôveruj svojej intuícii, svojmu srdcu… Každý máme svoju cestu a tá cesta je tým, čím si máme prejsť… Každý z nás môže žiť… život iným spôsobom a pritom smerovať k celistvosti. Inšpirujú ma muži, ktorí vidia, že cesta a život plynú ďalej, že nie sú žiadne definitívne riešenia, po ktorých je hotovo a hurá, idem niekomu vysvetliť, ako to je v skutočnosti. Inšpirujú ma muži, ktorí sú stále zvedaví, odvážni meniť sa a rásť, ponárať sa viac a viac do života… Robte niečo, čo je skutočné – hrajte sa s deťmi, zvádzajte svoju ženu/muža, choďte na prechádzku do parku alebo na masáž, choďte na pivo s kamarátmi alebo na kávu s kamarátkami. A na tom pive sa nebavte o virtuálnych veciach, ale o niečom, čo je skutočné. O tom, čo ste zažili s deťmi, so ženou/mužom, v parku alebo na masáži. Vypnite televíziu a začnite si všímať svoj vlastný život…“ (Martin Švihla)
„Pred kým hráš to divadlo?
Smej sa, tancuj, spievaj si v sprche
a pískaj si, keď ideš po ulici.
Modli sa.
Vychutnaj si jedlo a dobrú kávu.
Keď prší, nechaj dáždnik doma
a tancuj medzi kvapkami.“
Prečo hráme v živote divadlo? (hrané role, predstieranie, masky, pretvarovanie sa, falošná lojalita…)
V čom hráš divadlo ty a v čom si sám/sama sebou? Na koho sa hráš? („Chcem byť ako don Bosco…“ to je blbosť… „Chcem byť ako ja, ktorý sa inšpiroval životom dona Bosca…“ OK. „Chcem byť ako Ježiš…“ to je blbosť… „Chcem byť ako ja, ktorý žije podľa vzoru JK…“ OK.“)
V čom si originálny? Čo môžeš darovať druhým zo svojho bohatstva?
Aké riziko ti hrozí, ak budeš sám/sama sebou – ak budeš pravdivý/pravdivá?
Život Cirkvi ako náboženské divadlo… čo je tu pravdivé a čo len predstavenie pre ľudí a anjelov?
Politika ako spoločenské divadlo… čo je tu pravdivé a čo len divadelná manipulácia s dosť dobrým honorárom?
Tvoje životné povolanie – je skutočne tvoje? (Alebo si prijal svoju pripravenú rolu a prispôsobil si sa „Božej vôli“?)
Žiješ skutočný a úprimný duchovný život, alebo hráš len divadelnú rolu „som veriaci človek XY“ (podľa predlohy…)?
Žiješ teda naozaj tvoj skutočný plnohodnotný život, alebo hráš pred druhými a pred sebou len divadlo? (Divadlo môže byť zahraté aj dosť kvalitne, alebo aj veľmi amatérsky a trápne… ale vždy je to len divadlo… a život má byť o živote!)
Si muž, alebo sa ešte len na neho hráš? (Si len mačo alebo extrémne zženštilý muž?)
Čo je v tebe už z pravého muža? A aký je vlastne pravý muž…? V čom máš ešte rezervy?
Si žena, alebo sa ešte len na ňu hráš? (Si čaja, alebo extrémne emancipovaná žena?)
Čo je v tebe už z pravej ženy? A aká je vlastne pravá žena…? V čom máš ešte rezervy?
„Aká je úloha/spiritualita/túžba muža v živote?“ (v rodine, v práci, v dobrovoľníckej činnosti, v Cirkvi…)
„Aká je úloha/spiritualita/túžba ženy v živote?“ (v rodine, v práci, v dobrovoľníckej činnosti, v Cirkvi…)
Dospievanie
= učiť sa rozhodovať – učiť sa vernosti – učiť sa milovať
Dospelosť
= vedieť sa rozhodovať – byť verný – milovať
(aj keď je to náročné…)
„Toto cindzuliatko začína žiť svoje povolanie…“ (tvoja fotka 😉
Premýšľal/a si už vážne nad svojím životným povolaním? (manželstvo alebo iná cesta – rehoľník/rehoľníčka, kňaz, slobodný život pre nejaké väčšie poslanie…)
Aké sú dôležité stretnutia, situácie a ľudia tvojho života, čo ťa formovali a formujú na ceste k tvojmu životnému povolaniu?
Aký je sen tvojho povolania? Tvoja silná túžba? Tvoja reálna budúcnosť?
Aká je tvoja cesta k životnému povolaniu – cesta k rozhodnutiu darovať život a byť verný?
Čo ťa dnes charakterizuje? Kto si? Vidieť na tebe, aké povolanie žiješ, k akému smeruješ?
A čo tvoja viera – skutočná hlboká viera… Ako prejsť od detskej viery k dospelej viere? Od rozprávok, cez ilúzie, k realite?
Je v tvojich snoch túžba, aby druhý človek pri tebe osobnostne rástol a rozvíjal sa? (tvoj budúci životný partner, alebo druhí ľudia, ktorým „zasvätíš“ svoj život) Je tam zahrnuté základné „povolanie k láske“?
Sú v tvojich snoch a plánoch naplno využité tvoje túžby, dary a talenty? Aké sú tvoje túžby, dary a talenty?
Čo robíš teraz pre smerovanie k svojmu (plánovanému) povolaniu, k definitívnemu rozhodnutiu darovať svoj život a zostať verný?
Prečo chceš žiť práve toto svoje (budúce) životné povolanie? V čom je to krásne a v čom je to ťažké?
MYŠLIENKY A SÚVISLOSTI
„Prišiel som na svet, aby som si postavil život
podľa obrazu svojho srdca.“
(J.Wolker)
„Predovšetkým musíš mať rád život.“
„Nestačí život len venovať, treba ho vedieť aj naplniť.“
(S.Beauvoirová)
„Dospelosť je založená na tom, že človek našiel svoje miesto
jednak vo vlastnej osobe, vo vlastnom zmýšľaní,
a jednak v skutočnosti.
Objavil, čo znamená stáť na vlastných nohách
a rozhodol sa tento postoj uskutočňovať.“
(R.Guardini)
„Byť nedospelý je tak pohodlné…“
(I.Kant)
„Cesta k svätosti vedie cez dospelosť,
nie cez rýchle a ľahké skratky.
Hranice ega sa musia najskôr zvonka spevniť,
až potom sa môžu začať rozplývať.“
(S.Peck)
„Človek dospieva v okamihu, kedy začne lásku dávať,
namiesto aby ju vyžadoval.“
(Osho)
„Dospelosť – čas, keď pochopíš, že nepekní, nehrdinskí,
nevýnimoční ľudia sú ľudia ako ty.“
(G.Laub)
„Deti nepoznajú ani minulosť, ani budúcnosť,
a čo sa nám dospelým stáva zriedka,
užívajú si prítomnosť.
(J.Bruyére)
„Deti môžu len žiť, dospelí musia zápasiť.“
(L.N.Tolstoj)
Deti, ktoré nikto nemiluje,
sa stanú dospelými, ktorí nikoho neľúbia.
(P.S.Bucková)
„Dospelý človek je ten,
kto vie byť šťastný sám so sebou.“
(Osho)
„Dospelý človek, ktorý je spoľahlivý a stabilný,
majúci v srdci lásku a toleranciu,
je najlepšou terapiou, akú môže dieťa mať.“
(L.R.Hubbard)
„Dospelosť, či chlapskosť sa neprejavuje pitím alebo fajčením,
ale pevnou vôľou, plnením daného slova
a zodpovedným prístupom k povinnostiam.“
(R.Schuster)
„Dospelý je ten, kto dokáže bez problémov robiť to,
čo je potrebné, aj keď je to často nepríjemné.
(J.Menzel)
„Dospelý je zrelý práve z toho dôvodu,
že nepotrebuje, aby mu niekto hovoril, čo je správne,
ani aby mu bránil v páchaní zla.
Zrelý koná na základe svojho osobného rozhodnutia
a správneho svedomia.
Zrelí ľudia uznávajú a rozpoznávajú aj svoje slabosti.
Krása zrelosti spočíva v jej harmónii, vo vyváženosti.“
(T.S.Williams)
„Dospievanie je čas, keď sa človek čuduje,
ako takí nemožní rodičia mohli mať také skvelé dieťa.“
(M.Twain)
„I od svojich detí som sa dozvedel veľa užitočných vecí
aj napriek tomu, že ich kritika niekedy býva nemiestne priamočiara
a ich výpoveď menej premyslená než u dospelých.“
(S.Peck)
„Keby sa ľudia v dospelosti stávali tým,
po čom túžia v štrnástich rokoch,
bol by celý svet celkom iný.“
(A.Schweitzer)
„Kto neopustí raj detstva,
trpí krutosťami dospelého sveta až do staroby
a sníva o materinskom teple.“
(A.Maurois)
„Kto sa nenaučil žiť sám, ešte nedospel.“
(E.Barkolová)
„Len v samote zjaví sa mi občas podstatné
a tu dospievam…“
(A.Gide)
„Mladí potrebujú radosť a lásku, dospelí prácu a priateľstvo.“
(Konfucius)
„Mladík objavuje, že je ´niekým´ nezávislým od druhých.
Dospelý objavuje, že je ´niekým´ uprostred druhých.“
(M.Quoist)
„Nedospelosť je neschopnosť používať svoj rozum
bez cudzieho vedenia.“
(I.Kant)
„Hodnoty, ktoré sme prijali v detstve,
sú vytesané do kameňa.“
(J.Adair)
„To, čo ťa urobí nešťastným v dospelom veku,
sú zlé návyky nadobudnuté v mladosti.“
(Don Bosco)
Poznáš ten pocit, keď máš chuť pustiť sa do niečoho veľkého,
ale musíš sa rozhodnúť a vieš že to rozhodnutie ovplyvní tvoj život?
Rozhodnutia patria medzi tie najťažšie veci v živote…
„Nehovor, že nemôžeš, keď nechceš.“
(J.Werich)
„Nezakazujte iným to, čoho sa bojíte vy.”
(P.Čelko)
„Poďte ku mne všetci,
ktorí sa namáhate a ste preťažení,
a ja vás posilním.”
(Mt 11,28)
„Úspechom je odvaha a ochota vziať život do svojich rúk.”
(A.Kiska)
„Vyber si prácu, ktorú miluješ.“
(Konfucius)
„Výnimočnosť človeka spočíva v hodnotách, ktoré má,
v zručnostiach, ktoré nadobudol
a v rozhodnutiach, ktoré robí.“
„Nohami buďte na zemi,
ale srdcom buďte stále v nebi.“
(Don Bosco)