Naše emócie (a tiež pudy) sú dôležitou súčasťou nášho života. Musíš si ale veľmi jasne uvedomiť, že na emóciách a pudoch nemôže byť založený tvoj život a tvoje vzťahy, pretože to by znamenalo, že budeš žiť ako na hojdačke a budeš prežívať neustále nadšené vrcholy a o chvíľu tvrdé pády do úplnej hĺbky (a tak stále dokola). Keďže city, pocity a pudy do veľkej miery nedokážeme ovplyvniť (nemôžeš sa rozhodnúť, že teraz nebudeš pociťovať napríklad zaľúbenosť, hnev, nadšenie, smútok, sklamanie, radosť… jednoducho sa tak cítiš), je potrebné vedieť, že ak chceš byť človek slobodný (myslím vnútorne, nie ako „neženatý/nevydatá“;-) a dlhodobo šťastný, musíš založiť svoj život na ovplyvniteľných skutočnostiach – a to sú rozhodnutia, tvoje osobné voľby.
Šťastie je aj pocit,
ale v prvom rade je to rozhodnutie:
„rozhodol som sa byť šťastný!“.
Láska je aj pocit,
ale v prvom rade je to rozhodnutie:
„rozhodol som sa milovať!“.
Máš vlastne tri možnosti prežívania života:
1) Nechávaš sa úplne ovplyvňovať citmi (najmä problém žien) alebo pudmi (najmä problém mužov). Tvoj život je hojdačka. Tvoje vzťahy (založené na citoch a pudoch) sú nestále, tvoj život je tak trochu chaos… a prežívaš silné dni nadšenia a silné dni nekonečného sklamania. A tak stále dokola a dokola.
2) Myslíš si (naivne alebo pyšne), že svoje city a pudy dokážeš úplne ovplyvniť tak, že ich pochováš vo svojom vnútri a navonok sa budeš tváriť ako vyrovnaný človek (vyrovnaný = mŕtvy…) a staneš sa nutne človekom chladným, bez srdca, bezcitným, suchým, bojazlivým, zmietaným vážnymi citovo-pudovými problémami, ktoré navonok skrývaš a radšej sa pretvaruješ, že je všetko OK… Tvoj život je frustrácia, nuda a smútok. Tvoje vzťahy (ak nejaké skutočné máš) sú možno rozumné, možno len falošné (s pretvárkou „som v pohode“) ale väčšinou suché, prázdne, bez vášne, bez riskovania, bez kreativity.
3) Uvedomuješ si svoje city, vášne a pudy, a prijímaš ich ako súčasť svojho života (a dôležitú súčasť!!!), ale si slobodný človek, ktorý sa dokáže rozhodovať a konať v súlade so svojimi hodnotami a princípmi života a viery – niekedy v súlade so svojimi citmi a pudmi, a niekedy aj proti nim (alebo skôr „ponad ne“).
Ak chceš prežiť skutočne šťastný a naplnený život, prijmi svoje emócie a pudy ako dôležitú súčasť života (aj tie krásne, aj tie ťažké…) a k tomu používaj aj rozum a slobodnú vôľu (ako človek), aby si sa rozhodoval tak, ako považuješ podľa svojho svedomia za správne. (A radšej nikdy nerob vážne životné rozhodnutia v opojnom stave silnej zaľúbenosti – krásny to stav… 😉 alebo pri prežívaní veľkého hnevu alebo smútku… môže ti tam chýbať rozum a slobodná vôľa…) Šťastný život môžeš postaviť len na (premyslených a premodlených) rozhodnutiach = najmä na rozhodnutí milovať (aj vtedy, keď ťa niekto opustí, aj vtedy, keď práve neprežívaš extázu zaľúbenosti alebo nadšenia, aj vtedy, keď si sklamaný, necítiš prijatie, pochopenie, cítiš sa sám…). „Milovať“ je sloveso = konanie! A nie stav… Skutočne niekoho milovať je to najkrajšie, čo sa dá v tomto živote zažiť. A je to aj pravé povolanie každého človeka. Povolanie k láske… (Už len prísť na to, ku komu túto lásku smerovať… 😉
Nájdi a pochop rozdiel na príklade zo života:
A: Ak si zaľúbený a „tvoj miláčik“ ťa opustí, tvoje srdce sa zlomí a ty to nedokážeš prijať, pretože si prišiel o niečo dôležité, čo si chcel vlastniť pre svoje šťastie. (A prichádza hnev, nenávisť, strata zmyslu života, snaha o pomstu…)
B: Ak miluješ a „tvoj miláčik“ ťa opustí, tvoje srdce sa zlomí, ale ty to prijmeš, pretože aj keď si prišiel o niečo dôležité, ak miluješ, nechávaš druhému slobodu (aj slobodu opustiť ťa, ak bude ten druhý šťastný niekde inde…), pretože ti záleží na jeho/jej šťastí (si šťastný, keď je šťastný ten druhý)
Ako je to s tebou?
“Kto nemiluje, nepoznal Boha,
lebo Boh je láska.“
(1Jn 4,8)
“…ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj,
zhovievavosť, láskavosť, dobrota,
vernosť, miernosť, zdržanlivosť.“
(Gal 5,22)