…môžem ti pomáhať na ceste vpred, k výšinám úspechu,
alebo ťa môžem stiahnuť ku dnu, do temných hlbín zlyhania a neúspechu…
Kto som? Som návyk!
Návyky ti pomôžu, alebo ti zničia život.
„Najskôr si vytvárame návyky, potom návyky utvárajú nás.“
Aké návyky formujú tvoj život?
Aké návyky ti spôsobujú stres a problémy?
Aké návyky ti pomáhajú na ceste k tvojim cieľom?
Sen je sen.
„Aké by to bol krásne, keby…“
Cieľ je sen, ktorý má plán.
„Svoj sen naplním tak, že spravím postupne toto a takto
– a začnem hneď teraz, nie zajtra.“
SEDEM NÁVYKOV ÚSPEŠNÝCH ĽUDÍ
= ide o radostný a naplnený život, ktorý je prínosom pre druhých =
Tieto návyky sú postavené jeden na druhom. Nemôžeš rozvíjať žiadny ďalší návyk, pokiaľ si si neosvojil predchádzajúci návyk. Najskôr sa musíš naučiť ovládať svoje vlastné konanie a až potom môžeš byť dobrým tímovým hráčom.
OSOBNÉ VÍŤAZSTVO (sebakontrola):
1. Buď proaktívny = zodpovednosť za svoj život máš ty sám…
2. Začínaj s myšlienkou na koniec = urči si svoje životné poslanie a ciele…
3. To najdôležitejšie dávaj na prvé miesto = urči si priority a najskôr sa venuj tomu najdôležitejšiemu…
SPOLOČNÉ VÍŤAZSTVO (vzťahy a tímová práca):
4. Mysli spôsobom výhra – výhra = konaj tak, aby každý z toho niečo mal, nie len ty…
5. Najskôr sa snaž pochopiť, potom byť pochopený = načúvaj druhým s plným sústredením…
6. Vytváraj synergiu (1+1=3) = spoločne s druhými dosiahneš viac…
OBNOVA SÍL (zladenie práce, osobného rastu a oddychu):
7. Ostri pílu = pravidelne obnovuj svoje sily…
SEDEM NÁVYKOV NEÚSPEŠNÝCH ĽUDÍ
= ide o smutný a nenaplnený život, ktorý nie je prínosom pre druhých =
OSOBNÉ ZLYHANIE (neschopnosť sebakontroly):
1. Reaguj
= za tvoje problémy môžu iní ľudia (rodičia, priatelia, učitelia…) a rôzne okolnosti, určite nie ty…
= neber zodpovednosť za svoj život, konaj ako živočích, nerozhoduj sa…
2. Začínaj bez toho, aby si si premyslel, čo chceš dosiahnuť
= nikdy nič neplánuj, neurčuj si ciele, nepremýšľaj, čo bude zajtra…
= užívaj si, nerob si starosti, o nič sa nestaraj…
3. To najdôležitejšie dávaj na posledné miesto
= vždy sa pusť najprv do toho, na čom najmenej záleží…
= keď sa ti nechce, tak to dôležité nechaj tak, aj zajtra je deň…
SPOLOČNÉ ZLYHANIE (zlé vzťahy a sebecká práca):
4. Mysli spôsobom výhra – prehra
= mysli si, že život je plný krutého a neľútostného súperenia…
= nedovoľ nikomu, aby bol úspešný, lebo ak získa to, čo chce, ty o to prídeš…
5. Najskôr sa snaž hovoriť a potom predstieraj, že načúvaš
= hovor čo najviac, vždy vyslov ako prvý svoj názor na danú vec…
= ak máš istotu, že ťa druhí pochopili, predstieraj záujem aj o ich názor…
6. Nespolupracuj
= druhí ľudia sú divní, pretože sú iní ako ty, takže nemá zmysel s nimi vychádzať…
= najlepšie nápady máš ty, všetko si sprav sám a podľa seba, izoluj sa…
ROZBITIE SA (nezladenie práce, osobného rastu a oddychu):
7. Vydaj sa zo všetkých síl
= ži naplno teraz, zdokonaľovať sa v niečom je len strata času…
= neuč sa nič nové, nestrácaj čas premýšľaním, nerieš svoju slabú kondičku,
nemedituj, drž sa čo najďalej od dobrých kníh, od prírody, od inšpirácie…
„Zaseješ myšlienku a zožneš čin.
Zaseješ čin a zožneš návyk.
Zaseješ návyk a zožneš charakter.
Zaseješ charakter a zožneš osud.“
(S. Smiles)
Myšlienka → Čin → Návyk → Charakter → Osud
Svoje návyky môžeš zmeniť. Zo začiatku je to drina a je k tomu nutná dobrá motivácia a sebadisciplína, ale ak niečo budeš robiť 1 až 3 mesiace za sebou, už ti to bude pripadať normálne a jednoduché. To platí aj v negatívnej rovine – ak budeš konať niečo zlé a nesprávne 1 až 3 mesiace za sebou už ti to príde úplne v pohode. Zvykneš si takto aj na svoj chorý charakter a nenaplnený život…
Tvoj život je len v tvojich rukách!
„…ja viem, ale… moji rodičia, dnešné počasie, tento človek, môj výzor, moja neschopnosť, moje zlyhania, moja povaha, tvoj názor, Božia vôľa… on, ona, ono za to môže…“ Môžeš rozprávať a myslieť si, čo chceš, aj tak je život len a len v tvojich rukách, to je princíp – za svoj život zodpovedáš len ty!
SCHOPNOSŤ ROBIŤ ROZHODNUTIA
Nie – „musím“… som obeťou… všetkého a všetkých okolo a vo mne… Ale – „chcem“… (a preto často aj „musím“.) Som vnútorne slobodným človekom… schopným rozhodovať sa a žiť svoj vlastný život (samozrejme aj s následkami dobrých alebo aj chybných rozhodnutí) ÁNO – chcem… aj keď sa z toho teším, aj keď prežívam ťažké alebo suché obdobia, aj keď príde kríza… aj keď som najšťastnejší človek na svete… aj keď… pretože viem (rozum) a cítim (emócie), že som sa rozhodol najlepšie ako som vedel v tejto mojej etape života, podľa môjho svedomia, nájdením po úprimnom hľadaní a premeditovaní pri modlitbe… Možno je to risk, jasné že nemám istotu. Ale život je dobrodružstvo, ktoré môže byť úplne úžasné, ak si ho takým spravíme… (Niektoré rozhodnutia sa dajú „vrátiť späť“, ak zistíš, že si sa rozhodol nesprávne, hlúpo, narýchlo, alebo pod tlakom okolností – no niektoré vážne rozhodnutia sa už nedajú zmeniť a potom neostáva nič iné, len zobrať zodpovednosť za svoje rozhodnutie a žiť naplno to, pre čo si sa rozhodol – alebo/alebo aj – znášať následky svojho rozhodnutia.)
SI OKNOM, KTORÝM SA POZERÁŠ NA SVET
Ako veci vidíš, také aj budú (z tvojho pohľadu).
Paradigma = predstava o tom, akými sú veci okolo teba, okuliare, cez ktoré sa dívaš na svet, vzťahový rámec tvojho uvažovania, súbor tvojich presvedčení… ak je tvoja paradigma skreslená alebo úplne mimo, tvoj pohľad na svet a ľudí okolo teba bude skreslený alebo úplne mimo (a väčšinou si to ani bohužiaľ nebudeš uvedomovať a budeš si myslieť, že tvoj pohľad je úplne v poriadku, že tvoj život je úplne v poriadku). Svet nevidíš taký, aký je, ale taký, aký je podľa teba = taký, za aký ho vďaka podmienenosti prostredím považuješ. Keď popisuješ, čo vidíš, v skutočnosti vykresľuješ sám seba, charakterizuješ svoje vnímanie, svoje paradigmy. To znamená, že úprimní a jasne uvažujúci ľudia vidia veci odlišne, pretože každý sa na skutočnosti života pozerá z hľadiska vlastných skúseností. To ale neznamená, že neexistujú fakty – avšak to, ako tieto fakty rôzni ľudia interpretujú, je dané ich predchádzajúcimi skúsenosťami.
Zmena alebo uzdravenie chybnej paradigmy vyžaduje otvorenosť srdca
a schopnosť s pokorou a odvahou hľadať pravdu
– o sebe, o druhých, o Bohu.
Chybný pohľad na seba, na druhých alebo na Boha ti môže úplne zabrániť naplniť tvoj osobný potenciál, budovať zdravé vzťahy a stať sa vnútorne slobodným a šťastným človekom.
Ako vyjsť z chybnej paradigmy? Čo mám robiť, ak tuším, že sa dívam na seba a druhých úplne pokrivenými okuliarmi? Čo keď sám o sebe pochybujem? Nájdi niekoho, kto ti dôveruje, povzbudzuje ťa a je ti oporou (vodca, učiteľ, priateľ, rodič…), stačí jeden jediný človek – neboj sa oňho oprieť, keď to potrebuješ a využiť jeho podporu, neboj sa požiadať o radu, snaž sa vidieť sám seba tak, ako ťa vidí on…
PARADIGMY O SEBE
„To nie je nič pre mňa… ja na to nemám… nehodím sa na to… som úplne nemožná… nezvládam to… som už raz taký… vyzerám hrozne… nemôžem sa sám rozhodnúť…“ 🙁
„Môžem to dokázať… mám na to a nevzdám to po prvom neúspechu… záleží na mne… mám veľa talentu… som sám sebou… môžem sa rozhodovať…“ 🙂
Negatívne paradigmy ťa môžu výrazne obmedzovať. Pozitívne paradigmy ti môžu pomôcť objaviť svoju veľkú hodnotu, vydať zo seba to najlepšie – takýto pohľad bude mať pozitívny vplyv na všetko, čo robíš.
PARADIGMY O DRUHÝCH
Príliš často posudzuješ ľudí bez toho, aby si poznal všetky fakty a súvislosti. Tvoje paradigmy o druhých sú často neúplné, nepresné alebo dokonca sa vôbec nezhodujú so skutočnosťou. Tvoj obmedzený pohľad a snaha škatuľkovať ti bránia vidieť veci v širších súvislostiach a viac pravdivo – preto sa snaž mať otvorené srdce a myseľ, a ak zistíš, že tvoj pohľad na druhých a na svet je mimo, tak sa neboj zmeniť svoju paradigmu – svoj pokrivený pohľad na skutočnosť. (Väčšina vzťahových problémov vychádza z toho, že si myslíš a si presvedčený že ten druhý a tí druhí sú takíto a myslia to takto a určite ich motivácia je takáto… a často je pravda trošku úplne iná.)
PARADIGMY TÝKAJÚCE SA ŽIVOTA
Čo ťa poháňa vpred?
O čom premýšľaš?
Čo a kto ťa obzvlášť priťahuje?
To, čo je pre teba najdôležitejšie, je väčšinou aj tvojim „životným centrom“ = cez toto „životné centrum“ sa pozeráš na svet, upravuješ si hodnoty (alebo ich zrádzaš), organizuješ si (možno aj podvedome) svoj život a robíš svoje rozhodnutia.
Každé z možných životných centier sú v niečom dobré a prospešné, ale nie sú úplné. Zamerať sa úplne na ne nie je správna voľba (doplatíš na to), pretože ti neumožnia dosahovať dlhodobo dobré výsledky, rozvíjať sa a byť vnútorne slobodným človekom.
Príklady neúplných „životných centier“:
Kamaráti – sú veľmi dôležití, ale nikdy by sa nemali stať centrom tvojho života (sú nevypočítateľní a nespoľahliví – ak svoju identitu odvodzuješ od toho, „či ťa berú“ alebo „či si obľúbený“, tak budeš neustále meniť svoje hodnoty a robiť kompromisy, aby si sa im prispôsobil)
Veci – sú veľmi dôležité, ale nikdy by sa nemali stať centrom tvojho života (ak staviaš svoju hodnotu, hodnotu života a svoje šťastie na tom, čo vlastníš, čo si obliekaš, kde bývaš, aký máš titul alebo funkciu – zistíš, že svoj život staviaš na piesku… tvoja sebadôvera má prameniť z tvojho vnútra, z vlastností a čností tvojho srdca, a nie z vecí a titulov, ktoré ťa môžu skôr priviesť ku komplexu nadradenosti, k pýche…)
Priateľ/priateľka (s ktorým/s ktorou buduješ intímnejší vzťah) – aj keď je to veľmi – veľmi náročná záležitosť… aj tak by sa nikdy tvoj priateľ/priateľka nemal/a stať centrom tvojho života – lebo vám ten vzťah nebude fungovať – vzťah môže fungovať len dvom vnútorne slobodným ľuďom, ktorí sa milujú, nie tým ľuďom, ktorí sú na sebe závislí a potrebujú si svoju osobnú hodnotu potvrdzovať v očiach toho druhého… (väčšinou sa zameranie na druhého prejaví neustálym rozchádzaním sa a opätovným dávaním sa dokopy – aj keď vzťah upadá, ale emocionálny život a identita partnerov sú natoľko previazané, že sa nikdy nedokážu oddeliť jeden od druhého…) Svojmu priateľovi/priateľke budeš lepším partnerom, ak sa nestane centrom tvojho života! Ak urobíš niekoho stredom svojho života, nedávaš tím najavo, že ho miluješ… len ukazuješ, že si na ňom/nej závislý a že si sám nevieš rady…
Škola – vzdelanie je pre budúcnosť mimoriadne dôležité a má byť jednou z priorít tvojho života, ale musíš si dať pozor, aby ťa túžba dosahovať čo najlepšie výsledky nepripravila o ďalšie dôležité veci patriace k životu – pretože nejde o to dobre sa učiť… ide o to – naučiť sa (a to nie je to isté!) a viesť vyvážený a radostný život
Rodičia – asi ťa majú radi a zo všetkých síl ti pomáhajú sa rozvíjať, a ty si ich máš vážiť a opätovať im lásku, ale vyhovieť im vo všetkom, ako to len ide, je jednoducho nesprávne (ak nie si malé dieťa, čo asi nie si, lebo by si toto nečítal/a 😉 Otázka pri každom rozhodovaní sa „čo by chcela maminka?“ je znakom nevyzretej osobnosti zabrzdenej niekde v detstve… Samozrejme že sa pýtaj rodičov na ich pohľad, poslúchni dobré rady do života a prijmi niektoré ich rozhodnutia, ale oni nemôžu kontrolovať tvoj život, pretože ty nežiješ životom a túžbami tvojej maminky a otecka, ale ty máš svoj život a máš žiť svoje rozhodnutia, iba tak budeš dospelým a zdravým človekom (a múdri rodičia to takto aj chápu, aj keď na druhej strane je pre nich veľmi ťažké nechať ti slobodu ísť vlastnou cestou a nechať ťa robiť aj nevyhnutné chyby – pretože je pravdou, že oni často vidia veci lepšie a z nadhľadu a sú skúsenejší – ale aj tak – nie sú tvojim životom, pretože ty si originál, ktorý má svoje vlastné poslanie, myslenie, srdce, dušu…).
Ďalšie neúplné životné centrá sú napr. hudba, šport, osobný idol, nepriatelia, uzavretá ideológia… atď.
ZAMERANIE SA NA PRINCÍPY
Princípy sú jediné rozumné životné centrum.
Nemenné princípy. Zákonitosti života.
Princíp ako strelka kompasu, ktorá ti ukazuje skutočný sever.
Láska, služba, usilovná práca, čestnosť, rešpekt,
vďačnosť, skromnosť, sebaovládanie, zodpovednosť…
Ak budeš žiť v súlade s princípmi, budeš dosahovať skvelých výsledkov, budeš šťastný a budeš robiť druhých šťastnými. Ak ich porušíš, neuspeješ. Je to veľmi jednoduché a jasné. Tvoje srdce pozná skutočné princípy. Na princípy je možné sa spoľahnúť, pretože nikdy nezlyhajú (len ty môžeš zlyhať a druhí môžu zlyhať, princípy nie).
„Žiť v súlade s princípmi vyžaduje veriť im a dôsledne sa nimi riadiť. To nie je ľahké, obzvlášť ak iní okolo vás klamú, podvádzajú, užívajú si, manipulujú s druhými, slúžia len sebe samým – a darí sa im. Čo už ale nevidíte je, že skôr alebo neskôr na to aj tak doplatia.“ (S.Covey)
„Život zameraný na princípy je tým najstabilnejším, najpevnejším základom, na ktorom môžete stavať – a takýto základ potrebuje každý človek… pokiaľ dáte princípy na prvé miesto a urobíte z nich svoje životné centrum, bude sa vám lepšie dariť i vo všetkých ostatných životných centrách.“ (S.Covey)
„Milujme sa navzájom, lebo láska je z Boha
a každý, kto miluje, narodil sa z Boha a pozná Boha.
Kto nemiluje, nepoznal Boha,
lebo Boh je láska.“
(1Jn 4,7)
OK, takže oddnes = život 500 😉
Ale ideálne to nepôjde, každý z nás zlyhávame, potrebujeme odpustenie a uzdravenie a neustále nové začínanie po pádoch a blbostiach. Ale verme si a spoznávajme krásu života. Tešme sa z maličkostí a z lásky, ktorú dostávame a ktorú môžeme darovať druhým.
Ďakujeme si, že sme… 😉
Veď – čo by sme bez nás robili… 😉
(Spracované podľa S. Coveyho)