Kto to vlastne bol a v čom nám dal príklad?
Boh je láska a vzťah.
Moja viera sa musí prejavovať skutkami lásky
vo vzťahu k druhým…
Moje vnútorné nastavenie srdca, mysle a tela
musí byť úprimne nastavené na lásku (naplnené láskou).
Láska je nad ľudským či cirkevným zákonom
(nepopiera rozumný ľudský zákon, ale je nad ním).
„Ježiš… sám sa stáva osobným a živým zákonom,
ktorý pozýva, aby sme ho nasledovali…“
(Ján Pavol II.)
Na konci života budeme súdení z lásky.
„Celý náš život je maturita. Maturita z lásky.
Existujú len dve známky: zmaturoval a nezmaturoval.
A existuje len jeden predmet: láska.
Dal by Pán Boh, aby som čo najlepšie zmaturoval.
Najdôležitejší nie je výsledok, ale zápas.
Hodnotí sa láska a snaha.“
(M.Kuffa)
Láska a vzťahy.
Služba a milosrdenstvo.
Vonkajšia radosť a vnútorný pokoj.
Pokora a pravda.
Modlitba a konanie.
Život kresťana neznamená len „veriť v Boha“. Život kresťana znamená „nasledovať Krista“. Nie len o ňom rozprávať alebo „chodiť do kostola“ a popri tom nasledovať „svoje názorové cesty“… Máš ísť svojou originálnou cestou vo svojej jedinečnosti, ktorá má byť darom pre druhých = ísť svojou cestou (pre ktorú si sa rozhodol) za Ním… a s Ním… Koho chceš (skutočne chceš?) nasledovať, ak ho nepoznáš? Odkiaľ chceš Ježiša Krista spoznať, ak nečítaš Evanjelium a nenecháš sa osobne osloviť Božím slovom?
Naše predstavy o Bohu sú často mylné a občas úplne choré… Boh je láska – to je odkaz celej Biblie – láska, ktorá odpúšťa a slúži, milosrdná láska… Najlepšie je učiť sa od Majstra… (čiže potrebuješ denne rozjímať nad textami evanjelií, aby si to premodlil, precítil, pochopil a napokon vedel zmeniť svoje postoje a svoje činy na tie pravé kresťanské = „ježišovské“, a aby si tie postoje vedel začleňovať do svojho originálneho života. Ako kresťan sa máš snažiť vytvárať si a prehodnocovať svoje názory na podklade evanjelií. Tak budeš – snáď – na dobrej ceste a nezablúdiš mimo… Viera by mala byť normálna, ľudská, radostná, napĺňajúca… podporujúca slobodu v láske. Osobný názor sa stane reálnym až vtedy, keď sa zosobní v tvojom živote „úprimným žitím tvojho názoru“. Na našom živote je niekedy vidno, že veríme všelijakým blbostiam… Jedno dôležité asertívne právo znie: „máš právo zmeniť svoj názor“. Najmä ak zistíš, že možno si niečo vnímal nesprávne. Na to niekedy treba tiež odvahu – odvahu meniť svoj život podľa (nanovo) pochopenej pravdy.
CHARAKTEROLÓGIA JEŽIŠA KRISTA
(pre normálnych ľudí)
JK bol odvážny, láskavý a rozhodný „muž činu“
= JK konal, rozprával priamo, nebál sa vyhrážok, stýkal sa s hriešnikmi a „divnými ľuďmi“, chodil k nim aj domov, jedol s nimi, pil s nimi víno, stretával sa s prostitútkou, dotýkal sa chudákov a „nečistých“…, nebál sa toho „čo povedia ľudia“ a neriešil, z čoho ho zase obvinia zákonníci… (zákonníci obviňovali JK /čiže Boha/, že nechápe a nedodržiava Boží zákon… aj dnes máme v Cirkvi rozšírenú chorobu zákonníctva… /občas práve v tých „vyšších“ kruhoch mimo reality života/. Kde chýba láska prichádzajú na rad predpisy a „Božia vôľa – mňa zákonníka – amen“…)
= JK v rôznych situáciách rôzne reagoval, podľa potrieb ľudí – a nie vždy podľa „predpisov viery“… (napr. „v sobotu sa nesmie uzdravovať,“ povedali zákonníci /ktorí sa snažili – snáď úprimne – plniť Božiu vôľu/… „vstaň a choď,“ povedal Ježiš ochrnutému a ten vstal a oslavoval Boha za jeho milosrdenstvo…) Kto je bližšie Bohu? Ježiš-Boh so svojou konajúcou láskou alebo zákonníci so svojimi knihami náboženských predpisov? Nie je najväčším prikázaním láska? A nie je Božou vôľou „len“ skutočne milovať?)
JK dával (náročné) výzvy, nedefinoval „predpisy“
= kajajte sa (buďte pokorní, vďační, slúžte…) a verte evanjeliu (uverte radostnej zvesti o Božej milosrdnej láske a odpovedajte na ňu svojou láskou voči druhým ľuďom…), JK ponúkal ideál lásky v praktických skutkoch, ku ktorému máme smerovať (nedefinoval žiadne nové „predpisy viery“, ale vysvetľoval všeobecné Božie princípy, postavené na láske a milosrdenstve)
JK neodsudzuje hriešnikov, ktorých stretáva, ale ich trpezlivo a s láskou pozýva zmeniť svoj život
= JK hovorí „neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov“ – žiadne „zhoríš v pekle… trp za svoje hriechy… žiješ v ťažkom hriechu, fuj… príď za mnou, až keď budeš čistý…“, ale láskavé prijatie a odpustenie „choď a už nehreš“ – znovu dáva výzvu pokúsiť sa žiť správne…
JK tvrdo kritizuje pokrytcov a zákonníkov
= najtvrdšie slová JK v evanjeliu sú voči zákonníkom… „hadi, hadie plemeno, pokrytci, obielené hroby, plné mŕtvolných kostí… beda vám!“ – zaujímavé, že takto nereaguje voči hriešnikom, ale práve voči „náboženským profesionálom“, ktorí sa oddali službe Bohu… Nie je náhodou Bohu najviac odporná naša falošná „svätosť – služba Bohu“ bez milosrdnej lásky k ľuďom a bez služby tým, ktorý to skutočne potrebujú?
= priamo, otvorene a nahlas poukazuje na odklon náboženského konania (ľudského „Božieho zákona“) od Božej milosrdnej lásky, ktorá sa prejavuje službou a skutkami lásky vo vzťahu k ľuďom, v nádeji na večný život s Bohom
= to že kritizoval zákonníkov, že občas porušoval „Zákon“ (teda podľa mienky zákonníkov) a tiež, že konal verejne skutky lásky (prijímal hriešnikov, uzdravoval a odpúšťal), sú asi hlavné dôvody, prečo ho chceli zabiť, a vlastne ho aj zabili… (Keby prišiel JK dnes na slávnostnú omšu do nejakej prekrásnej baziliky a vyzval by ľudí, aby zmenili svoje pokrytecké a „hrané“ pohodlné náboženstvo na skutočne hlboké náboženstvo praktickej lásky a služby, neposlali by /sme/ ho preč, že vyrušuje krásnu liturgiu a porušuje posvätnú tradíciu…?
JK nechce „skutky pre skutky“, ale lásku v srdci, ktorá vidí a koná
= vytváranie si „kreditu“ na vstup do neba…? Skôr – nauč sa milovať a potom je úplne jedno koľko dobrých skutkov a ako veľkých či malých urobíš… len človek naplnený láskou dokáže skutočne milovať („láska k Bohu“ a cirkevná prax formou rituálov, obiet, chodenia do kostola, ružencov, pútí na sväté miesta, náboženských povinností, a tiež „ochrana seba samého ´svätého´ pred hriešnikmi tamtými druhými“ – toto všetko bez úprimnej dávajúcej lásky a snahy o budovanie spoločenstva s Bohom a ľuďmi sú skutky pokrytecké, hlúpe a zbytočné… „Ale veď sme ti hovorili Pane, Pane…“ „Nepoznám vás…!“. Láska k Bohu musí byť neoddeliteľne zjednotená s láskou k blížnemu = každému blížnemu! Láska k blížnemu je prikázanie… a láska už chápe, čo ten druhý potrebuje – a koná! (Konanie dobrých skutkov bez lásky nie je prikázanie – ale aj tak si mnohí myslia, že sa tak dostanú do neba, veď „kredit dobrých skutkov“ si predsa nabili…)
JK chce „dobrý strom“ a tiež „dobré ovocie“
= najprv musí byť „dobrý strom“ – staňme sa dobrými ľuďmi, múdrymi a láskavými, schopnými slúžiť… a z takéhoto „dobrého stromu“ potom zákonite vyrastie „dobré ovocie“ – budeme tak /snáď/ schopní konať dobré skutky s láskou a múdrosťou – a takto naplno vlastne „slúžiť Bohu“ a „plniť Božiu vôľu“, každý svojim originálnym štýlom života… s radosťou, pokorou, odvahou, nehou…
JK sa modlil a oddychoval
= JK sa ráno na úsvite alebo tiež večer po svojich stretnutiach s ľuďmi utiahol „na pusté miesto do samoty“ a tam sa modlil a oddychoval (aby nám dal príklad, že je to dôležité pre náš plnohodnotný život)
= tiež ale ukázal, že v určitých situáciách je láska k ľuďom a konkrétna služba väčšia ako vlastná modlitba a pokoj – ak ho ľudia našli a „vyrušili“ pri modlitbe a oddychu, vstal, „zľutoval sa nad nimi, lebo boli… ako ovce bez pastiera“ a „začal ich učiť mnohým veciam…“
PS: Dajme si pozor, aby sme neboli len teoretikmi…!!! Všetko pochopené treba začleňovať do svojho života. Inakšie sme len „teoretickí kresťania“ alebo „spokojní pohodlní zaparkovaní kresťania“ alebo jednoduchšie – „pokrytci“.
Prajem pekné hľadanie, meditovanie nad evanjeliom, spojené s modlitbou a konaním aspoň „malých“ skutkov lásky voči druhým ľuďom okolo nás. Držme si prsty 