Život skutočného kresťana znamená nasledovať Krista.
1. Osobný vzťah s Ježišom Kristom (modlitba, Eucharistia)
2. Poznávanie Zjavenia (čítanie Svätého Písma a rozjímanie nad Písmom)
3. Kresťanský život a skutky lásky (zdnešnené nasledovanie Krista v osobnej originalite)
Božie kráľovstvo sa žije už tu na zemi.
„Nebo“ alebo „Peklo“ žiješ už teraz,
aj keď nie v plnosti
(bohužiaľ alebo našťastie).
Veľa ľudí neverí tomu, čo je písané v evanjeliu. A tak podľa toho ani nežijú. To je veľmi charakteristické pre túto dobu… A keďže tomu neveria, ochotne zhltnú všetko, čo sa tam nepíše… Postupne sa ľudia vzďaľujú od viery i jednoduchej kresťanskej kultúry… Ale my sa musíme predovšetkým primknúť k evanjeliu a nemať strach z výsmechu… áno, jednoducho – verím v Ježiša Krista, Božieho Syna. A snažím sa nasledovať jeho príklad darovania sa v láske… Ak je to ale skutočne tak…
Naozaj veríš evanjeliu
– radostnej zvesti o Božej láske?
Svedčí o tom tvoj život
a tvoj prístup k druhým?
Si občas „v teréne“, si blízko
a zaujímaš sa o druhých vedľa seba?
Nie sú ti ľudia okolo teba ľahostajní?
Vieš „strácať čas“ pre druhých?
Prejavuješ ľuďom okolo seba lásku tak,
že cítia, že ich máš rád/rada?
Si milosrdný človek a dokážeš odpúšťať znovu a znovu,
keď zacítiš aspoň závan ľútosti?
Vieš s trpezlivosťou čakať na obrátenie
alebo uzdravenie tých „stratených“?
Chápeš, že aj ty potrebuješ lásku a odpustenie?
Uľahčuješ druhým milovať ťa tým,
že sa stávaš „hodným lásky“?
Praktizovanie viery sa zhmotňuje, získava zmysel a viditeľnosť v Cirkvi. Jedine keď sa oprieme o Božie slovo, budeme vierohodní, budeme prinášať ovocie a vyhneme sa rôznym výplodom médií, divných veriacich a vlastného názoru na kresťanskú vieru (ktorý sa síce nezhoduje s evanjeliom… ale veď „verím“…“ale nechcem nasledovať príklad Ježiša Krista…“ – tak sorry, ale potom je tvoja viera úplne mimo…!) Potrebujeme nutne roznietiť našu vieru tým, že sa oprieme o Božie slovo. A ak si skutočne myslíme, že Boh existuje, že Boh nás miluje, je nádherné môcť mu každý deň venovať trochu času…
„Vy ste povolaní pre slobodu…
navzájom si slúžte v láske!
Veď celý zákon sa spĺňa v jedinom slove…
´Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!´
…ak vás vedie Duch, nie ste pod zákonom…
Ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť,
dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť.
Proti tomuto zákona niet.“
(Gal 5,13n)
„Ak vaša spravodlivosť nebude väčšia ako spravodlivosť zákonníkov…
nevojdete do nebeského kráľovstva.“
(Mt 5,20)
„Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov.“
(Mk 2,17)
Pár citátov, aby sme sa udržali na ceste evanjelia…
„Ježiš… hlásal Božie evanjelium.“ (Mk 1,14)
„Kajajte sa a verte evanjeliu.“ (Mk 1,15)
„Poďte za mnou…“ (Mk 1,17)
„Učil ako ten, čo má moc, a nie ako zákonníci.“ (Mk 1,22)
„Včasráno, hneď na úsvite, vstal a vyšiel von. Utiahol sa na pusté miesto a tam sa modlil.“ (Mk 1,35)
„Ak chceš, môžeš ma očistiť… Chcem, buď čistý!“ (Mk 1,40n)
„Prichádzali k nemu a on ich učil.“ (Mk 2,13)
„S hnevom si ich premeral… zarmútený nad zaslepenosťou ich srdca…“ (Mk 3,5)
„Rozsievač seje slovo… do dobrej zeme zasiate je u tých, čo počúvajú slovo a prijímajú ho a prinášajú úrodu…“ (Mk 4,14n)
„Svojim učeníkom v súkromí všetko vysvetlil.“ (Mk 4,34)
„Čoho sa tak bojíte?! Ešte stále nemáte vieru?“ (Mk 4,40)
„Tvoja viera ťa uzdravila.“ (Mk 5,34)
„Hlásali, že treba robiť pokánie… a uzdravovali.“ (Mk 6,12n)
„Poďte vy sami do ústrania na pusté miesto a trochu si odpočiňte.“ (Mk 6,31)
„Zľutoval sa nad nimi, lebo boli ako ovce bez pastiera.“ (Mk 6,34)
„Keď ich rozpustil, odišiel na vrch modliť sa.“ (Mk 6,46)
„Vzchopte sa! … nebojte sa!“ (Mk 6,50)
„Nepochopili… ich srdce bolo otupené.“ (Mk 6,52)
„O vás pokrytcoch… Tento ľud ma uctieva perami, ale ich srdce je ďaleko odo mňa… náuky, čo učia, sú iba ľudské príkazy. Božie prikázanie opúšťate a držíte sa ľudských obyčajov… rušíte Božie slovo pre svoje obyčaje, ktoré si odovzdávate.“ (Mk 7,6n)
„Ešte nechápete a nerozumiete? Máte otupené srdce?“ (Mk 8,17)
„Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa a pre evanjelium, zachráni si ho.“ (Mk 8,34n)
„Ak niečo môžeš, zľutuj sa nad nami a pomôž nám! …´Ak môžeš?!´ Všetko je možné tomu, kto verí… Verím, pomôž mojej nevere!“ (Mk 9,22n)
„Ježiš ho chytil za ruku, zdvihol ho a on vstal.“ (Mk 9,27)
„Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých. Potom vzal dieťa… objal ho… Kto prijme jedno z takýchto detí v mojom mene, mňa prijíma.“ (Mk 9,35n)
„Žite jeden s druhým v pokoji.“ (Mk 9,50)
„Nechajte deti prichádzať ku mne! Nebráňte im… Potom ich objímal… a požehnával ich.“ (Mk 10,16)
„Nasleduj ma! (Mk 10,21)
„Bohu je všetko možné.“ (Mk 10,27)
„Kto sa bude chcieť stať medzi vami veľkým, bude vašim služobníkom. A kto bude chcieť byť medzi vami prvý, bude sluhom všetkých. Lebo ani Syn človeka neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil a položil svoj život ako výkupné za mnohých.“ (Mk 10,43n)
„Ježišu… zmiluj sa nado mnou! …Choď, tvoja viera ťa uzdravila!“ (Mk 10,47n)
„Majte vieru v Boha… Verte, že všetko, o čo v modlitbe prosíte, ste už dostali, a budete to mať.“ (Mk 11,22)
„Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej mysle a z celej svojej sily! … Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! Iného, väčšieho prikázania, ako sú tieto, niet.“ (Mk 12,30n)
„Varujte sa zákonníkov, ktorí radi chodia v dlhých rúchach, túžia po pozdravoch… po prvých stoliciach… popredných miestach… vyjedajú domy… naoko sa dlho modlia. Takých postihne prísnejší súd.“ (Mk 12,38n)
„Modlite sa…“ (Mk 13,18)
„Vystúpia falošní mesiáši a falošní proroci a budú robiť znamenia a zázraky, aby zviedli… aj vyvolených. Vy sa však majte na pozore!“ (Mk 13,22n)
„Bdejte!“ (Mk 13,37)
„Modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia. Duch je síce ochotný, ale telo slabé.“ (Mk 14,38)
„Vtedy ho všetci opustili…“ (Mk 14,50)
„Hľadáte Ježiša Nazaretského, ktorý bol ukrižovaný. Vstal zmŕtvych.“ (Mk 16,6)
„Vyčítal im neveru a tvrdosť srdca…“ (Mk 16,14)
„Choďte, do celého sveta a hlásajte evanjelium…“ (Mk 16,15)
Aké je ovocie tvojej viery a lásky?
„Ježiš… sám sa stáva osobným a živým zákonom, ktorý pozýva, aby sme ho nasledovali… Lásku i silu nám dáva na to, aby sme o ňom svedčili rozhodnutiami a skutkami.“ (Ján Pavol II.)