„Láska nech je bez pretvárky…
Milujte sa navzájom… slúžte…
v nádeji sa radujte, v súžení buďte trpezliví,
v modlitbe vytrvalí…“
(Rim 12,9n)
Láska je KONANIE…
Tým, že miluješ druhých = prejavuješ druhým lásku láskavosťou, úsmevom, službou, pomocou, podporou, trpezlivosťou (ale niekedy aj napomenutím, určením hraníc)… tak druhí cítia lásku od teba a (pokiaľ to nie sú ľudia nekonečne zranení alebo úplne v egoizme uzavretí) budú na tvoje skutky lásky reagovať svojou láskou voči tebe. A tak vzájomne sa môžeme obdarovávať láskou a tešiť sa z toho. Dávanie a prijímanie lásky je to krásne, o čo v živote ide.
Láska je POCIT…?
Väčšina ľudí (najmä mladých) si myslí, že láska je pocit. „Nemám pocit lásky, tak láska neexistuje…“ „Už necítim k tebe lásku, tak náš vzťah skončil.“ Vzťahy založené na pocite lásky majú krátke trvanie. Život založený na pocite lásky bude veľmi nevyrovnaný, chaotický a vlastne aj nešťastný…
Človek, ktorý skutočne miluje – koná skutky lásky – zažíva občas alebo aj často pocity lásky, pretože sa cíti milovaný od druhých (láska roznecuje lásku) a tiež cíti silnú vnútornú radosť z toho, že robí druhých šťastnými. Ale jeho láska nie je založená na „získavaní pocitu lásky“. Je to úplne iná motivácie = motivácia lásky, ktorá je opätovaná/obdarovaná – a nie motivácia sebectva, ktoré chce brať a čerpať „pocity“ z toho druhého človeka alebo vzťahu. To je falošné a egoistické snaženie – „chcem si ukradnúť pocity lásky od druhého človeka, ale na tom druhom mi vlastne nezáleží, záleží mi len na sebe a mojich pocitoch.“) Kedy už konečne pochopíš, že skutočne silný pocit lásky a naplnenia ti bude darovaný, keď začneš druhého úprimne milovať a on bude opätovať tvoju lásku svojou a robiť ťa šťastným/šťastnou?
Problémom je, že veľa ľudí je hlboko zranených nedostatkom lásky, a tak strašne túžia naplniť svoju prázdnotu „pocitom lásky“, že nevidia nič iné – iba svoj „hlad po láske“, svoju skrývanú bolesť… A vlastne ani nie sú schopní (zatiaľ) skutočne milovať „dávajúcou láskou“. Ich chaotický život sa stáva len nekonečným hľadaním „pocitu lásky“… A pritom lásku už majú v sebe. Len ju potrebujú objaviť… (možno aj s tvojou pomocou, že im tvoja darovaná láska ponúkne „pocit“, že sú skutočne milovaní – tebou aj Bohom…)
A nebuďme naivní – žiť život na „ružovom obláčiku pocitov lásky“ sa nedá dlhodobo. Chvíľu v zaľúbení áno, ale čo potom? Avšak celý život sa dá naplniť láskou a žiť život darovania sa a vtedy budeme žiť a zažívať skutočné šťastie aj lásku aj radosť aj „pocity lásky“.
Láska je ROZHODNUTIE…
Ak sa nerozhodneš založiť svoj život na láske = „chcem milovať a preto milujem“, založíš ho na niečom inom (napr. na egoizme – „teraz je pre mňa výhodné ´milovať´, tak sa zahrám na lásku… ale teraz sa mi to nehodí… ale teraz tento tu vedľa je debil… ale táto si za to môže sama, čo ja s tým mám… ale nemôžem mať rád všetkých, to sa nedá, keď cítim antipatiu – odpor k tomuto divnému človeku… k tebe nemám pocit lásky, nezaujímaš ma… dnes sa mi nechce preukazovať ti lásku… nemám na teba čas = preklad znie ´nie si mojou prioritou´… som síce kresťan, ale milovať všetkých je len evanjeliová fráza /áno, v tvojej hlave a v tvojom živote je to len fráza…/ atď. Láska je voľba – rozhodnutie, ktoré musíme každý deň obnovovať… každodenné „áno“ – naozaj chcem naplniť svoj život… a robiť druhého človeka šťastným…
Láska je SLUŽBA/OBETA…
Ak miluješ – dávaš. Ak nedávaš, nemiluješ. Dávanie seba, svojho času, svojej energie, svojho úsmevu, svojho povzbudenia, svojho objatia vyžaduje väčšinou vedomé rozhodnutie obetovať seba, svoj čas, svoju energiu, svoj úsmev, svoje povzbudenie, svoje objatie… pre toho druhého. „Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov.“ (Jn 15,13)
Láska je ŠŤASTIE…
Toto je veľký paradox života. Ak hľadáš šťastie a lásku, nikdy ho/ju nenájdeš… pretože šťastie a láska je v tebe. Treba hľadať v sebe, je to v nás, len niekedy zahádzané egoizmom a strachom… Šťastie – tak ako láska – je rozhodnutie = „chcem byť šťastný a som šťastný = chcem milovať a milujem“… Teším sa z každodenných maličkostí, milujem druhých, vnímam lásku – či už tú Božiu, alebo od druhých okolo mňa.
Šťastie neznamená naivné šťastie (aleluja ružový obláčik). Život je krásny, ale náročný. Tá správna cesta je vždy tá náročnejšia! Papučové pohodlné šťastie ani papučová pohodlná láska (bez určitej náročnosti života, bez skutkov, bez obety a služby) je ilúzia…!
Neži v bubline svojich názorov alebo snov.
Začni už konečne žiť naplno.
A zbav sa toho svojho strachu alebo egoizmu.
Nájdi odvahu milovať!
Bojíš sa, aby si neprišiel/neprišla o lásku…
a práve svojim strachom láske prekážaš…
Myslíš si, že ak sa zbavíš svojho uzavretého egoizmu,
tak nebudeš šťastný/šťastná, lebo tí druhí za nič nestoja…
ale práve tvoj uzavretý egoizmus
ti bráni byť šťastným/šťastnou!
Neboj sa milovať.
Láska je viac ako viera!
Ak ťa viera nepodnecuje k láske, je chorá.
Ak nemiluješ skutkami lásky, tvoja viera je mŕtva.
Ak ťa viera privádza k láske, je Božím darom.
Pre mužov:
Odvážne miluj a buď šťastný.
Si schopný a silný!
Len tomu musíš veriť a niečo pre to robiť.
Pre ženy:
Starostlivo miluj a buď šťastná.
Si krásna a nežná!
Len tomu musíš veriť a niečo pre to robiť.
Pre mužov:
Ak sa bojíš, že nenájdeš „tú pravú“, neboj sa,
ale začni konečne milovať skutkami lásky,
jedna „tá pravá“ žena si všimne tvoju silu
spojenú s konajúcou láskou a rozhodnosťou,
a ona ťa osloví, požiada o dôveru
a bude ťa milovať do konca života…
Pre ženy:
Ak sa bojíš, že nestretneš „toho pravého“, neboj sa,
ale začni konečne milovať skutkami lásky,
jeden „ten pravý“ muž si všimne tvoju krásu
spojenú so starostlivou láskou a nežnosťou,
a on ťa osloví, požiada o dôveru
a bude ťa milovať do konca života…