Vo svete okolo nás je málo pokoja. Málo pokoja je aj v mnohých srdciach ľudí, ktorí sa márne snažia prehlušiť duševný nepokoj ustavičným zhonom a hľadaním lacného pôžitku vo veciach, ktoré nevedia nasýtiť, pretože za sebou vždy zanechajú iba trpkú príchuť smútku… Ak hľadáš pokoj, musíš nasledovať cestu, ktorú nám ukázal Kristus.

„Pokoj je dôsledkom zápasu, boja, toho osobného asketického boja, ktorý musí každý kresťan viesť proti všetkému, čo v jeho živote nie je Božie: proti pýche, zmyselnosti, sebectvu, povrchnosti, úzkoprsosti. Je márne dožadovať sa vonkajšieho pokoja, ak nám chýba pokoj vo svedomí, v hĺbke duše…“  (J. Escriva)

Ak sa považuješ za kresťana, tvojou celoživotnou úlohou je bojovať – pretože napriek tomu, že si rovnako krehký ako ostatní ľudia, máš byť soľou, svetlom, kvasom sveta a s radosťou a úsmevom svojim životom svedčiť o láske. A na to potrebuješ nasadiť vhodné prostriedky: vytrvalú modlitbu, cvičenie sa v sebaovládaní, pristupovanie k sviatostiam. Ako kresťan máš byť človekom, ktorý druhým prináša pokoj, no čo neustále bojuje proti vlastným zlým sklonom.

Každodenný boj kresťana znamená: boj človeka so sebou samým, ustavične obnovované úsilie o väčšiu lásku k Bohu, snaha o vykorenenie egoizmu, služba všetkým ľuďom. Ak odmietneš tento zápas – nech už s akoukoľvek výhovorkou – znamená to, že sa vopred považuješ za porazeného, zničeného, bez viery, so sklesnutou dušou rozmetanou v malých úbohých potešeniach…

„Pre kresťana je duchovný boj pred Bohom a pred tvárou všetkých bratov vo viere potrebou, dôsledkom jeho stavu. Preto, ak niekto nebojuje, zrádza Krista…“  (J. Escriva)

„Kto sa uzavrie do bašty svojho sebectva, nezostúpi na bojové pole. Kto však otvorí brány pevnosti a dovolí, aby vstúpil Kráľ pokoja, vyjde spolu s ním bojovať proti všetkej tej úbohosti, ktorá zatemňuje zrak a otupuje svedomie… Bez boja sa nedosiahne víťazstvo, bez víťazstva sa nezíska pokoj. Bez pokoja bude ľudská radosť len radosťou zdanlivou, falošnou, neplodnou, ktorá sa nepremení na pomoc ľuďom, ani na skutky lásky a spravodlivosti, odpustenia a milosrdenstva, ani na službu Bohu…“   (J. Escriva)

„Boj kresťana sa nikdy nekončí, pretože vnútorný život, to znamená stále začínať a znovu začínať. Vnútorný život bráni tomu, aby sme sa pyšne považovali za dokonalých. Na tejto ceste nevyhnutne narazíme na mnohé ťažkosti… vždy budeme mať do činenia s vášňami, ktoré nás budú sťahovať dolu a vždy sa budeme musieť brániť proti ich – raz väčším a raz menším – prudkým vzplanutiam. Nemalo by nás prekvapovať, ak na tele i na duši pocítime osteň pýchy, zmyselnosti, závisti, lenivosti a túžby podrobovať si iných…“  (J. Escriva)

Aby si začal tento zápas a pokračoval v ňom, nečakaj na dobrú náladu, pekné počasie, na to, keď budeš mať čas… Vnútorný život je vec lásky – a pravá láska si vyžaduje statočnosť, vernosť, srdce pevne zakorenené vo viere, v nádeji a láske (len bezobsažná ľahkomyseľnosť rozmarne mení predmet svojej túžby… to však už nie je láska, ale sebecká kompenzácia…). Kde je láska, tam je aj rozhodná vôľa – schopnosť odovzdať sa, obetovať sa, zriekať sa – a tak môžeš nájsť šťastie a radosť, ktorú ti nikto nevezme.

„V tomto zápase lásky by nás nemali znechutiť pády, akokoľvek veľké by boli, ak sa budeme utiekať k Bohu vo sviatosti pokánia s kajúcnosťou a pevným predsavzatím polepšiť sa. Kresťan nemôže byť maniackym lovcom nepoškvrnených pracovných výkazov… Ježiš má pochopenie pre našu slabosť a priťahuje nás akoby po naklonenej rovine, túžiac, že sa budeme snažiť posunúť sa každý deň o trochu vyššie. Hľadá nás… vždy očakáva, že sa k nemu vrátime práve preto, lebo pozná našu slabosť.“  (J. Escriva)

Tvoja cesta kresťana – ak chceš prežiť šťastný život, vykonať veľa dobra, byť verný Bohu a dostať sa do neba – je nepretržitý boj bez oddychu proti tvojej pýche, proti tvojej namyslenosti, proti tvojím domýšľavým úsudkom. Ale nenechaj sa pomýliť, ak počítaš na ceste s nadšením a víťazstvami, mal by si počítať aj so skleslosťou a s porážkami… A tieto víťazstvá i pády ťa urobia človekom ľudským, pokorným, plným pochopenia a veľkorysosti. A tvoje nedostatky dajú vyniknúť Božej milosti, milosrdenstvu a láske. Boh stojí pri tebe, nech si, aký si. Nikdy sa nevzdávaj a nenechaj sa znechutiť.

Ak sa ti darí vyhrávať – nad sebou, svojim egoizmom a pokušeniami – buď vďačný a pokorný. Ak zažívaš porážky – v boji so sebou, svojim egoizmom a pokušeniami – obráť sa s pokorou na Boha, povedz „prepáč, naozaj som sa snažil, ale nezvádol som to…“ a on sa na teba s láskou pozrie, usmeje sa, objíme ťa a povie „teším sa, že si prišiel, už som ti dávno odpustil…“ A môžeš s radosťou a úsmevom pokračovať na svojej ceste životom s pocitom, že Boh je stále pri tebe. Vždy. Vnímaš jeho prítomnosť aj teraz, v tejto chvíli?   😉