Čo je základom tvojho života ako kresťana?
Na základe čoho žiješ svoj kresťanský život?
Čo formuje tvoje postoje?
Internet, facebook, TV, filmy, názor tvojich rodičov, knihy, ktoré čítaš (dobré alebo „lacné braky“), škola, práca, ľudia okolo teba, názory väčšiny… áno, toto všetko ťa ovplyvňuje – buď pozitívne alebo negatívne. Pozri sa, koľko času čomu venuješ, a tým pádom zistíš, čo ťa do veľkej miery ovplyvňuje (niekedy si to ovplyvňovanie svojej osoby prostredím, médiami a názormi iných nemusíš ani uvedomovať, ale deje sa to… „čítal som to na webe – tak to je pravda.“ Naozaj?).
Čím žiješ? A máš ešte vôbec kresťanský pohľad na život, alebo si sa už pripojil k stádu ľudí čo si myslia presne to, čo práve letí a beží a čo si myslia všetci? A zaprášené Evanjelium leží niekde v kúte… „Ale veď ja nemám čas!“ Hmm. Každý z nás má každý deň 24 hodín. Záleží len, ako ich využijeme, čomu a komu dáme prioritu. Život je o prioritách, nie o dostatku a nedostatku času! Ak je viera vzťah, tak nutne, ako aj v ľudskom vzťahu, potrebuješ byť schopný sa stretnúť a počúvať, čo ti ten druhý hovorí. Veríš tomu, že Sväté písmo je Božie slovo? Čo ti Boh hovorí do tvojho života?
O čom je tvoje kresťanstvo?
Boh je láska.
Boh je vzťah.
Boh je stvoriteľ všetkého dobrého a pekného.
Tvoj život má byť o láske.
Tvoj život má byť o vzťahu.
Tvoj život má byť o konaní dobra a o hľadaní krásy.
Keby niekto sledoval tvoj život, tvoje správanie, tvoje postoje, tvoje konanie, mohol by prísť k pointe, že svoje kresťanstvo žiješ spôsobom, ako žil Ježiš Kristus? Alebo by zistil, že to je len dosť slabý odvar, že to je nejaká paródia na kresťanstvo, že to je pohodlný folklór rodinného zvyku…? Kresťan je nasledovník Ježiša Krista, ktorý žije dnešným, moderným, plnohodnotným a „ježišovským“ spôsobom svoj život a tým (často aj bez slov) vydáva svedectvo o svojej viere, o Bohu, o Osobe/Láske, na ktorej stojí a padá celé (aj tvoje) kresťanstvo.
„Každý musí svietiť duchom evanjelia!
…dobré činy môžu vyrastať len z dobrého zmýšľania
a z dobrého života.
A môžu byť sprevádzané len dobrými slovami.
A tak mojím poslaním je zmýšľať podľa ducha evanjelia,
podľa toho ducha žiť a toho ducha šíriť okolo seba.“
„Tajomstvo kresťanského života ako tajomstvo svedectva,
ktoré má veriaci človek vydávať o živote podľa evanjelia…“
(J.Ch.Korec)
Je to naozaj cesta, ktorou chceš ísť?
Je to naozaj túžba tvojho srdca?
Ak nežiješ podľa vzoru Ježiša Krista, ak nežiješ s Ním, nie si kresťan. A ako chceš spoznať, ako On žil, čo hovoril, čo konal, keď nečítaš Evanjelium? Možno sa nachádzaš „v databáze pokrstených“, ale tá nie je vstupenkou do neba. Je len silným predpokladom, že môžeš prísť po peknom a náročnom živote do neba, ale najprv a práve teraz sa rozhoduješ na základe svojho dobrého alebo zlého štýlu života – svojím každodenným konaním, svojimi rozhodnutiami – pre budúci vstup do neba alebo pre budúce odmietnutie ponuky spásy (buď svojím zatvrdnutým srdcom „Nechcem sa s Tebou stretnúť! Nepotrebujem ťa!“ alebo ľahostajnou naivnou otázkou „Pane, a kedy som ťa videl hladného alebo smädného alebo ako pocestného… a neposlúžil som ti?“ (Por. Mt 25,44)
ČERPAŤ Z PRAMEŇA
„Kto nepozná Písmo, nepozná Krista.“
(Sv. Hieronym)
„Vo Svätom písme hľadaj pravdu.“
(T.Kempenský)
„Najviac sa teda máme usilovať
rozjímať o živote Ježiša Krista…
prispôsobiť celý svoj život podľa Krista.“
(T.Kempenský)
„Nech umĺknu všetci učenci…
ty sám hovor ku mne.“
(T.Kempenský)
Niekedy je ťažké nájsť Evanjelium medzi kresťanmi…
Ak nečerpáš zo zdroja – z Evanjelia – ako môžeš vedieť, aký je to evanjeliový, „ježišovský“ spôsob, ako môžeš vedieť, ako máš žiť autenticky ako kresťan, ako máš reagovať v ťažkých alebo aj banálnych situáciách, ako a kam máš smerovať svoj osobný život?
Samozrejme môžeš čerpať aj z príkladu mnohých svätcov, ktorí sprítomnili evanjelium svojím originálnym životom v rôznych dobách a miestach. Často to bol vlastne „len“ ich návrat ku skutočnému obyčajnému Evanjeliu a k osobe JK, a žili autenticky kresťanstvo zosobnené v rôznych originálnych osobnostných verziách, často v prostredí ľahostajného, pokryteckého a pohodlného „stavu“ iných ľudí alebo cirkevnej hierarchie. A ako vidíme skoro v každom životopise svätca, oni mali až príliš často veľké problémy práve s tými, ktorí sa považovali za tých „dobrých kresťanov“, pretože svätci ich vlastne „vyrušovali“ ich zameraním sa na pravý kresťanský život podľa evanjelia.
„Nerobím nič mimoriadne.
Robím len to, čo by mal robiť každý kresťan…“
(Matka Tereza)
Môžeš čerpať aj z príkladu mnohých dobrých kňazov a biskupov, ktorí celým svojim životom svedčili a svedčia o svojej viere, o svojom vzťahu k Bohu, o Osobe, ktorú je vidno za ich skutkami, slovami a úsmevom. (Ale pozor, bohužiaľ v tejto cirkevnej službe je aj veľa namyslených, kariéristických, alebo trošku pribrzdených „kňazov“ a „biskupov“, ktorí napriek svojim teologickým štúdiám (alebo možno práve preto) chtiac-nechtiac zavrhli jednoduchú radostnú zvesť „obyčajného“ evanjelia, jasný príklad Krista, jednoduchú a náročnú lásku… A možná príčina? Nečerpajú denne z prameňa Evanjelií, alebo viac filozofujú ako sa modlia, alebo sa hrajú na dôležitých namiesto toho, aby boli znakom lásky k Bohu a ľuďom… a potom blúdia v divných zákutiach falošný predstáv o Bohu, zatuchnutých pravidiel, ceremónií, honosnosti duchovného stavu, svojich najlepších teologických pohľadov… a pritom im môže chýbať to podstatné – láska k Bohu a človeku, podľa vzoru najpoznateľnejšej podoby Boha – podľa vzoru Ježiša Krista. „Pán farár povedali“ alebo „ich preosvietené excelencie sa vyjadrili (alebo nevyjadrili…)“ je občas veľmi slabý odvar na Božie slovo v origináli…
A môžeš čerpať aj z príkladu mnohých úžasných ľudí v tvojom okolí, ktorí (napriek občasným pádom a zlyhaniam) žijú vo svete pekné svedectvo evanjelia, svedectvo kresťanskej viery, nádeje a lásky. Jednoducho žijú v pokore a odvahe „obyčajnú“ lásku k ľuďom a k Bohu. Ale samozrejme, každý takýto úžasný človek čerpal a čerpá svoju životnú inšpiráciu, orientáciu a silu do kresťanského života priamo od PRAMEŇA.
Začni aj ty čerpať z toho najautentickejšieho a pravého zdroja – z Evanjelia, zo Svätého písma. A keď to prepojíš s úprimnou modlitbou a prijímaním Eucharistie, nie je možné, aby si nezačal robiť zázraky! V tvojom živote, aj v životoch druhých ľudí.
„…ten, kto verí vo mňa, bude konať skutky,
aké ja konám, ba bude konať ešte väčšie…“
(Jn 14,12)
Keď sa pozrieme na krásny vzťah nejakých „obyčajných“ manželov, na konanie Matky Terezy, pápeža Františka atď. vidíme tam lásku a jednoduchosť a prirodzenosť, bez trápnych fráz a fasád. Ako si na tom ty? Aké je tvoje kresťanstvo? Myslím tvoj hlboký duchovný život, nie len ten náboženský, často formálny a vonkajší… Osobne to hlboko cítiš… Je na tvojom konaní vidno, že si jedinečný a darom pre druhých… a že si normálny, citlivý na potreby druhých, že si schopný dialógu, vieš si nájsť čas na vzťahy, vieš sa usmiať, vieš podať druhému pomocnú ruku, keď to najviac potrebuje, vieš ísť za človekom, ktorého všetci odsudzujú, vieš odpustiť?
Evanjelium je stále aktuálne, je to Božie slovo, platné v každej dobe. Verím tomu, že keby JK prišiel dnes medzi nás, tak môže hovoriť a robiť presne to isté, čo je v evanjeliách a platilo by to presne tak, ako vtedy (a možno by aj On nakoniec dopadol tak isto…). My by sme mu najprv tlieskali, lebo by to bola zaujímavá osoba, trochu rebel, ktorý nabúrava stereotypy, ktorý hovorí pekné veci a hovorí na rovinu a dokáže ísť k zavrhovaným osobám, k chorým, k zlodejom a prostitútkam, a nebojí sa o stratu nejakej svojej nahodenej fasády. Je sám sebou a hovorí o evanjeliu a žije ho. Najprv by ho „preverovali“ niektorí naši biskupi a ohovárali spolu s niektorými kňazmi a zbožnými tetuškami, hlúpymi kresťanmi a namyslenými teológmi a potom by mu zakázali hovoriť na verejnosti, lebo jeho učenie a konanie vybočuje zo zabehaných zhrdzavených koľají cirkevného zvyku, nepríjemne sa počúva a vidí, lebo pobáda k sebareflexii, že náš život kresťana je vlastne nejako mimo… ale sme si na to zvykli… a sme s tým vlastne spokojní… v pohode… veď môj pohodlný život mi vyhovuje… Či?
Čo je prameňom kresťanstva?
Živá osoba Ježiša Krista.
Láska a vzťahy vo vnútri.
Láska a vzťahy navonok = skutky.
Čiže:
Tvoj silný vzťah s Ním
– vzťah rozvíjajúci sa cez častú modlitbu,
čítanie evanjelií (a iných častí Písma)
a cez prijímanie Eucharistie…
…alebo:
vzťah z tvojej strany zdochýňajúci,
dolevodouidúci, ľahostajný, nijaký…
Aké je teda to tvoje kresťanstvo?
Je to radostné, obyčajné, plnohodnotné prežívanie života
so silným vnímaním Božej prítomnosti a s úsmevom na tvári?
Je to silný vzťah s Bohom
a láska ako princíp pre tvoje konanie dobra?
Alebo je to „kresťanstvo“ pohodlné, mľandravé, zotrvačné,
namyslené, smutné, nijaké, nenapĺňajúce, bez skutkov?
Zmeň návyk, zmeníš seba.
Začni konečne čítať evanjelium a zmeníš svoj pohľad na život.
Nečítaj to ako knihu, ako informáciu, ako zaujímavosť, vnímaj to ako:
„tak toto mi hovorí Boh?„ a „tak takto Boh koná?„
a „čo mám práve teraz a v najbližšej dobe robiť,
aby môj život bol skutočne kresťanským a radostným životom
a nie nejakou karikatúrou a fraškou?“
a „Pane Bože, skúsme sa o tom porozprávať… v modlitbe„
a „Pane, chcem ťa prijať do svojho života,
formuj ma podľa tvojho srdca…„
Pri modlitbe a čítaní Svätého písma je dôležité vnímanie a cítenie Božej prítomnosti. Mne dosť v tomto pomáha moja obľúbená „modlitba dýchania“ – v mysli, na hocijakom mieste, v hocijakom čase, hocijako dlho:
(Pri nádychu:) Ježišu Kriste, Synu Boží…
(Pri výdychu:) …zmiluj sa nado mnou, hriešnikom!
alebo
(Pri nádychu:) Ježišu Kriste, Synu Boží…
(Pri výdychu:) …naplň mi srdce Božou láskou!
alebo
Bože, odpusť mi moju úbohosť…
alebo
Pane Bože, čo mám robiť…?
A On počuje a odpovedá… rôznymi vnuknutiami, myšlienkami, prostredníctvom viet v Evanjeliu, v slovách mojich priateľov, v „náhodných“ stretnutiach s niekým, kto mi pomôže niečo dôležité pochopiť, v nasmerovaní mojich očí na krásne veci okolo mňa, vo vnímaní potrieb druhých… Vyskúšaj 😉
A ešte jedna dôležitá vec. Evanjelium znamená „Radostná zvesť“. Smutné kresťanstvo je divné a nepochopené kresťanstvo. Samozrejme, znakom kresťanstva je kríž. Ale kresťan nekončí pri kríži, tak ako Ježiš neskončil svoju misiu na kríži! On ukončil svoju náročnú misiu zmŕtvychvstaním!!! „A keď Kristus nevstal, vaša viera je márna…“ (1Kor 15,17) A to je pre nás radostná zvesť, to je nádej, to je pozeranie sa „za utrpenie“, pozeranie sa „za kríž“. Kríž je PROSTRIEDKOM k spáse, znakom spásy, nie je cieľom ani pointou. Cieľom je ponuka spásy (od Boha) a prijatie spásy (od nás), a pointou je láska Boha k nám (SME VYKÚPENÍ LÁSKOU a nie krížom…). Preto ak sa ako kresťan len smutne presúšaš životom a celé hodiny a dni „plačeš pod krížom“ (samozrejme občas treba aj plakať;-) tak si prosím ťa otvor Sväté Písmo a prečítaj si a pochop RADOSTNÚ ZVESŤ. A začni sa konečne usmievať a nájdi odvahu s láskou konať dobro a žiť vzťahy.
„Skutočná svätosť spočíva v tom,
že s úsmevom na perách plníme Božiu vôľu.“
(Matka Tereza)
A nezabudni, že kresťanstvo je viera zdieľaná. Nemôžeš si žiť ako kresťan len tak sám pre seba, sám o sebe. Máš žiť svoju vieru v spoločenstve kresťanov, v Cirkvi. Ako povedal jeden múdry slovenský biskup Ján Ch. Korec:
„Ak sa nechceme premeniť
na zmätene pobehujúce stádo bez orientácie,
musíme žiť z evanjelia a s Cirkvou.“
Konajme dobro kvôli láske k Bohu a k ľuďom, vždy na tom mieste, kde sme. Nechajme sa viesť láskou – tá by mala byť vždy princípom nášho snaženia a konania, princípom nášho života. Láska a vzťahy musia byť našou prioritou, naším konaním, naším životom.
Robme obyčajné veci neobyčajným spôsobom 😉