Praktická láska je vyjadrením kresťanskej viery.
„Starať sa jeden o druhého… nebude znamenať, že budeme jednoducho jeden voči druhému napríklad iba slušní alebo že si budeme ponúkať nejakú rutinnú pomoc. Ani to nebude znamenať, že v istých obdobiach vychystáme pre… ľudí nejakú akciu alebo pozornosť… Byť k dispozícii svojim priateľom len v čase, kedy to nám vyhovuje, nie je vyjadrením toho druhu vzájomnej starostlivosti… ktorá sa žiada od kresťanov, ktorí to myslia s kresťanstvom vážne.“ (M.Bubák)
Starostlivá pozornosť:
= obsahuje silný pocit a neodkladnú reakciu
= vyžaduje zaangažovanosť a záväzok
= je to citový pohyb smerom k druhému,
ktorý je pohybom aj úprimným, aj dôstojným
= je to neustále myslenie na dobro druhého
= je to konanie v prospech druhého
= je to možno tichá ustarostenosť
súcit alebo jemný záujem,
alebo silná a mocná úzkosť
o dobro toho druhého…
Starostlivá pozornosť
ťa nikdy nenechá nepohnutého.
Môže mať mnoho podôb a vyjadrení,
je to nežnosť, snaha chrániť, túžba postarať sa,
pomôcť, naučiť, byť naplno k dispozícii
prežívať plnohodnotnú osobnú prítomnosť,
vytvoriť VZŤAH…
Keď niekomu pomáhaš, o niekoho sa staráš, učíš niekoho,
hráš sa s niekým, radíš niekomu, cvičíš s niekým…
je to skutočne starostlivá pozornosť o dobro toho druhého?
Alebo len plníš povinnosť, pridelenú službu,
realizuješ sa, chceš získať zásluhy?
Je tvoja pomoc druhým aj skutočnou túžbou tvojho srdca?
Záleží ti skutočne úprimne na tom druhom človeku, na jeho dobre?
Dokážeš venovať druhým pozornosť a čas aj keď „nemáš čas“?
(Alebo daruješ druhým trochu času len vtedy, keď už nevieš čo od nudy?)
„Starať sa znamená cítiť. Starať sa nie vždy znamená cítiť sa dobre. Starostlivosť v nás bude vyvolávať celú škálu pocitov – niektoré príjemné, niektoré nepríjemné, ba niektoré dokonca až agonizujúce.“ (M.Bubák)
„Kresťanská starostlivosť pochádza z pocitov… nikdy nás nezanechá chladných. Keď sa preukazovanie služby druhým stane mechanickým alebo rutinným, to, čo budeme ponúkať, už nebude starostlivosť, ale obyčajná technika. Keď sa starostlivosť vykonáva bez pocitov, nebude tomu druhému dávať o nič viac, než by toho dala dobre naprogramovaná a namastená mašina.“ (M. Bubák)
Pri skutočnej starostlivosti o druhých pravdepodobne zažiješ:
vzrušenie a príchuť úspechu,
vyčerpanosť a smútok,
kritiku na tvoje názory a konanie,
frustráciu, sklamanie a možno aj výsmech,
zradu a zbabelosť,
priateľstvo a podporu,
lásku a vzťahy.
Nasledovanie Krista sa navonok musí prejaviť starostlivosťou o druhých.
Inakšie nie si nasledovník, nie si učeník Majstra, nie si kresťan.
Si pokrytec… šašo s nálepkou kresťan… čmudiaci prd… chodiaci názor…
„Boli sme medzi vami malí,
ako keď matka kŕmi a láska svoje deti.
Tak sme vás milovali,
že by sme vám najradšej boli odovzdali nielen Božie evanjelium,
ale aj vlastný život;
takými drahými ste sa nám stali.
(1 Sol 2,7)
A čo partnerské a zamilované vzťahy?
„Milujem ťa, záleží mi na tebe a na tvojom šťastí,
chcem byť pozorný/pozorná na tvoje potreby
a chcem sa o teba postarať,
záleží mi na tvojom dobre,
veď vieš…“
(Alebo falošné a nevyzreté základné motivácie chodenia/vzťahu:
„ja ťa potrebujem, chcem to vyskúšať, je to lákavé a vzrušujúce,
musím už s niekým chodiť/byť/milovať sa, chcem si užiť vášeň, romantiku, sex…)
Prečo to robíš?
= aká je tvoja motivácia?
Prečo vchádzaš do vzťahu?
= aká je tvoja motivácia?
Dôležitou súčasťou osobného rastu je očisťovanie vnútorných motivácií.
Prečo…?
Hľadaj v sebe úprimne odpoveď.
„Je málo ľudí, čo preukazujú kresťanskú lásku! Mať kresťanskú lásku neznamená darovať staré šatstvo alebo drobné peniaze… Rozprávaš mi o svojej skúsenosti a o svojom sklamaní. Môžem ti povedať len toto: poďme ty a ja, rozdávajme a rozdávajme samých seba bez akýchkoľvek výhrad. Tak ušetríme iných pred tvojou smutnou skúsenosťou.“ (J.Escriva)
Kresťanská láska nespočíva len v dávaní, ale aj v pochopení. Preto hľadaj ospravedlnenie pre svojho blížneho, keď máš podať svoj posudok; vždy sa nejaké nájde. (J.Escriva)
Evanjeliový pohľad:
V Ježišovi máme model pre našu ľudskú starostlivosť. Takmer celá jeho aktívna služba bola zameraná na poskytovanie starostlivosti. Staral sa o všetkých ľudí, no zvlášť sa staral o utláčaných, o tých, ktorí nemali nikoho, kto by sa o nich postaral. Preňho bola starostlivosť o ľudí ďaleko dôležitejšia, ako zachovávanie príkazov. Jeho starostlivosť bola väčšia než samotný Zákon, a to jednoducho preto, lebo prejavy ľudskej lásky, ktorá stavala ľudí na nohy, boli základom a cieľom Zákona na prvom mieste. Nič na svete nesmie brániť potrebe starať sa o iných a žiadne náboženské povinnosti nemôžu ospravedlniť človeka od kresťanskej povinnosti postarať sa o druhého: ani obeta; ani pôst; ani modlitba… Ježiš prejavoval svoju starostlivosť o ľudí všetkými možnými spôsobmi. Trávil s nimi čas, čas so zástupmi odkázanými na pomoc a čas so svojimi najbližšími priateľmi. Chodieval na ich hostiny, viedol s ľuďmi rozhovory neskoro do noci, prechádzal sa po pšeničných poliach. Delil sa s nimi o svoje sny a vízie. Často pred tými, ktorí boli ochotní počúvať, vylieval svoje srdce. Uzavrel s nimi zväzky. Zvlášť si všímal masy, o ktoré sa nikto nestaral, a vychádzal k nim s odpustením a uzdravením znova a znova… Jeho reč bola preplnená súcitom… Ľudská nevďačnosť a zrada ho nezastavila… Dotýkal sa ich. Diskutoval s nimi, učil ich, plakal nad nimi… bol tu pre nich úplne… (podľa M.Bubáka)
Začni už konečne milovať praktickou láskou!
Vyjdi už konečne zo seba a zo svojho egoizmu.
Prestaň byť chodiacim názorom a začni konať.
Nájdi v sebe túžbu pomáhať druhým len tak – z lásky.
A pri tom všetkom nechaj druhým slobodu,
aby prijali alebo neprijali tvoj dar…
= dar teba, tvojho času, tvojej pozornosti.
A to je zmyslom a cieľom šťastného života:
mať v srdci lásku a pokoj
(modlitba, modlitba, modlitba)
a vychádzať od seba k druhým
(praktická láska, služba, pomoc).
Vďaka za tvoj čas 😉