„Byť pohotový slúžiť, to je dobrý začiatok.
Ale treba ísť ďalej, i keď je to hrozne ťažké a náročné: stať sa darom.
Dar je vec stabilná, už obetovaná, mimo diskusie…
Dar je výrazom lásky.“
(C.Carretto)
Existujú dva základné a úplne odlišné dôvody, prečo slúžiš
(druhému človeku alebo Bohu, aj keď je to v podstate to isté,
lebo láska k Bohu a k človeku sa nedá oddeliť…).
1. Daruješ seba samého v láske…
a tak pomáhaš, slúžiš, miluješ praktickou láskou,
robíš, čo je potrebné, pretože „láska vidí a koná“
(premyslenie/premodlenie + rozhodnutie + vernosť + čerpanie),
ide o úplné vloženie sa do vzťahu, pomoci, služby, konania.
2. Máš inú vnútornú motiváciu ako lásku…
a tak pomáhaš, slúžiš, konáš skutky,
robíš, čo považuješ za vhodné vzhľadom na tvoju motiváciu,
môže to súvisieť aj s láskou,
ale je to len okrajová časť tvojho vloženia sa
do vzťahu, do pomoci, do služby, do konania.
(Možno sa aj do nejakého konania vrháš naplno,
ale s úplne egoistickou alebo nesprávnou motiváciou).
Pomenovať si úprimne svoju vnútornú motiváciu pri budovaní vzťahov alebo pri službe druhým je veľmi potrebné, ale je to veľmi náročné… Pri vstupe do manželstva /alebo do rehole/ je to dokonca životne dôležité – dôležité pre dlhodobé a krásne prežívanie vzťahu!!! Čiže nie „beriem si ťa…“ ale „odovzdávam ti celý svoj život, pretože chcem žiť pre teba a milovať ťa najviac, ako toho budem schopný.“ Pretože – aj keď si to nechceš priznať a budeš všetkých presviedčať, že tvoja láska je úplne jasná a čistá (a aj tomu – snáď úprimne – veríš…) možno potom po naozaj úprimnom hľadaní svojej vnútornej motivácie (na čo treba dosť veľa času, odvahy a modlitby) objavíš, že to, čo si si myslel, že je pravá láska, je len tvoja túžba po „tvojom šťastí“, tvoja sebarealizácia, snaha byť úspešný, možnosť byť zabezpečený, snaha zapadnúť alebo vyniknúť, osobná túžba po naplnení seba bez snahy robiť šťastným druhého človeka, získavanie dobrých skutkov do nebeskej databázy, momentálna chuť a nadšenie… atď.
Láska sa daruje. A pri rozhodnutí sa pre životné povolanie – láska sa daruje definitívne… „Darujem sa ti celý a chcem žiť pre teba, aby si bola šťastná a rozvíjala sa…“ „Chcem sa naplno darovať vám /deti, mladí, starí, postihnutí, chudobní, hľadajúci…/ a chcem žiť pre vás, aby ste boli šťastní a rozvíjali sa…“
“Ja viem… som len slabý a zlyhávajúci človek, ktorého každý deň chce premôcť sebectvo, pýcha a lenivosť, ale naozaj úprimne som sa rozhodol toto sebectvo, pýchu a lenivosť premáhať, aby som dokázal naplno ľudsky milovať…“
Človek, ktorý skutočne miluje, sa dokáže motivovať láskou!
Ak potrebuješ neustále vonkajšiu motiváciu
(a najlepšie len pozitívnu, však…),
tak – na akom princípe je založené tvoje konanie?
Na tom, ako ťa kto namotivuje a „nakopne“?
Kde je tvoja silná vnútorná túžba naplno milovať?
Milovať znamená vložiť sa naplno do vzťahu a služby.
Znamená to napĺňať svoj život láskou
a túto lásku rozdávať ďalej.
Aká je tvoja motivácia pomáhať/slúžiť?
Prečo, z akého dôvodu pomáhaš/slúžiš druhým?
Pretože som naplnený láskou a chcem sa darovať…
(tomuto konkrétnemu človeku, týmto konkrétnym ľuďom,
v tejto službe, v tomto povolaní, na takýto čas, na celý život)
Pretože je to potrebné…
Pretože musím – je to moja povinnosť…
Pretože mi to prikázali…
Pretože nemám nič dôležitejšie na práci…
Pretože druhí si všimnú moju ochotu a budem mať z toho osoh…
Pretože bezo mňa by to nešlo…
Pretože to robia aj ostatní, tak sa pridám…
Pretože – čo by o mne povedali ostatní…?
Pretože sa chcem dostať do neba…
Pretože som predsa dobrý človek…
Pretože to tak cítim…
Pretože mám teraz na to chuť…
Pretože ideme do toho spoločne…
Pretože aj ty si mi pomohol, tak aj ja ti pomôžem…
Je aj možné, že v dnešnej atmosfére individualizmu („to sa mňa netýka“), vôbec neslúžiš, riešiš si len svoje veci.
Alebo prípadne potreby druhých riešiš len rečami bez skutkov…
„Milovať znamená slúžiť.“
„Milovať znamená chcieť dobro druhého.“
„Milovať znamená dať všetko a pridať ešte seba samého.“
PODNETY A POINTY K MOTIVÁCII LÁSKOU
+ Túžiť po živote, túžiť po láske, túžiť po stretnutí… a hľadať…
= bez túžby nebudeš schopný nikoho a nič spoznávať, bez túžby nedokážeš „robiť ťažké veci“, bez túžby nebudeš schopný milovať…
„Bože, ty si môj Boh, už od úsvitu sa viniem k tebe. Za tebou prahne moja duša, za tebou túži moje telo, ako vyschnutá, pustá zem bez vody…“ (Ž 63,2)
+ Neustále sa modliť… = nastaviť sa na vnímanie Božej prítomnosti
„Ustavične sa radujte! Bez prestania sa modlite, pri všetkom vzdávajte vďaky, lebo to je Božia vôľa…“ (1Sol 5,16n)
+ Večerná „púšť“… = odísť „na púšť“, vypnúť… a zapnúť sa pre intímny vzťah s Bohom, možno viac počúvať ako hovoriť… nechať Boha pozerať sa na mňa, nechať sa osvietiť, precítiť Lásku = to je kontemplácia – môj čas darovaný môjmu Bohu
„Poďte vy sami do ústrania na pusté miesto a trochu si odpočiňte.“ (Mk 6,31)
„Keď rozpustil zástupy, vystúpil na vrch modliť sa.“ (Mt 14,23)
„A keď sa ty ideš modliť, vojdi do svojej izby, zatvor za sebou dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti.“ (Mt 6,6)
Aby sme „hľadali Boha… dajako ho nahmatali a našli, hoci od nikoho z nás nie je ďaleko…“ (Sk 17,27)
+ Odvaha milovať… ak miluješ, riskuješ… = ak sa bojíš riskovať, nebudeš schopný nikdy nikoho milovať naplno…
+ Pochopenie a žitie evanjelia = keď takto (v evanjeliách) konal Boh-človek Ježiš, a dal nám tak príklad, nemali by sme robiť podobne? Úlohou je spoznávať Ježiša v evanjeliách – evanjelium je spôsob života na zemi – pre tých, ktorí uverili…
+ Pochopenie kríža… = Ježiš sa úplne daroval človeku zranenému hriechom a vykúpil človeka, čiže teba… = denne pri každej sv. omši sa znovu obetuje za tvoje hriechy = nie za tvoju dokonalosť a svätosť… on nedaroval svoj život podmienečne „len ak budeš už teraz dobrý“… práve naopak – aj keď si to nezaslúžiš, on ti z lásky daruje celý svoj život a ponúka ti spásu…
+ Pointa „TY“ = kríž a rozpäté ruky JK tvoria dve písmená T a Y = „tam na kríži si mal byť ty, ale ja som to zobral na seba, lebo ťa nekonečne milujem…“ (keď to pochopíš, nebudeš mať problém s vďačnosťou a radosťou zo života… a s nasledovaním jeho lásky…)
+ Pointa „dve lásky“ = kríž je zložený z dvoch driev/čiar – horizontálna, ako láska k ľuďom, a vertikálna, ako láska k Bohu – kríž bez jednej z nich nie je krížom, kresťanstvo bez jednej z týchto dvoch lások nie je kresťanstvom…)
+ Prijímanie Eucharistie = Eucharistia ako živý Boh-priateľ, ktorý sa chce s tebou stretnúť, chce ťa naplniť – JK ako ten, ktorý sa stretáva s hriešnikmi (!), Eucharistia nie je „odmena pre dokonalých“ (aj keď tí „dokonalí“ ti povedia samozrejme niečo iné….), ale posila pre hriešnikov, ktorí sa snažia (aj keď to niekedy nejde) žiť pekný život v Božej prítomnosti, snažia sa milovať…
+ Milovať a odpúšťať = zabudli sme čítať evanjelium a preto sme si na svoj „oltár zbožňovania“ postavili niečo iné, ako Lásku (Boha)… Boh chce, aby sme „zbožňovali milosrdnú lásku = Boha“ a darovali svoju lásku Bohu a ľuďom, aby sme sa pokúsili naplno milovať, aj keď občas vážne zlyhávame… (väčšinou zlyhávame preto, že máme úbohý duchovný život…). Boh nechce, aby si „zbožňoval“ svoju dokonalú mravnú čistotu, svoje postavenie, svoju vieru, česť Cirkvi, kánonické právo, skriptá z morálky, katechizmus, liturgické knihy, svoju prácu, svoje peniaze, svoju dobrú povesť, svoj apoštolát… Máš zbožňovať Lásku! A ňou sa napĺňať a ňou sa prejavovať. Naplno miluj a odpúšťaj – a stretneš sa s Láskou a bude ti odpustené. Tak to je.
+ Žiť svoj život naplno = byť normálny, ľudský a šťastný a nehrať divadlo (byť sám sebou, nebáť sa nerobiť veci tak, ako všetci herci okolo)
+ Mať zdravú pokoru = viem, že nie som Boh… On je „ten, ktorý ma poslal“… a daroval mi život, aby som ho aj ja daroval…
+ Byť na svete pútnikom… = nebyť bytostne pripútaný k niekomu/niečomu, čiže stať sa vnútorne slobodným pre lásku…
+ Vedieť, že svet sa pominie… = ostane len prejavená a prežitá láska a rany z boja, tvoje osobné vloženie sa do života, do vzťahov (pretože nastane „nové nebo a nová zem…“)
+ „Byť ako deti“ = dôvera (v Božiu milosrdnú lásku, v dobro a v ľudí), radosť a úsmev (tešiť sa zo života a z maličkostí), jednoduchosť (je to jednoduché – žiť znamená milovať), postoj začiatočníka (viem, že nič neviem a preto hľadám a túžim spoznávať), večerný príchod domov (stretnutie sa s Otcom, jeho láskavé objatie a pofúkanie rán…)
„Ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nevojdete do nebeského kráľovstva.“ (Mt 18,3)
„Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si ukryl tieto veci pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým.“ (Mt 11,25)
„Mojím poslaním na zemi je naučiť sa milovať,
aspoň trochu si zaslúžiť spásu.“
(C. Carretto)