Pre saleziánov nutnosť.
Pre animátorov pomôcka (ako sa správať k druhým, na stretkách,…).
Pre všetkých inšpirácia (možnosť vziať si niečo z toho do života a pochopiť, o čom je animátorstvo v saleziánskom prostredí).
Postoj: Nie robiť vychovávateľa, ale byť vychovávateľom (tým, ktorý stoji po boku vychovávaného na jeho ceste dospievania). Nie len v „pracovnom“ čase, ale vždy.
Nosné stĺpy: Rozum, Viera, Láskavosť
1. ROZUM
Nosná koncepcia preventívneho systému: „Človek, ktorý je stvorený na Boží obraz, túži po dobre a šťastí; a to, či toto šťastie dosiahne, závisí len od spôsobu, ako využíva vlastnú slobodu; ale sloboda je úzko spätá s rozumom, pretože rozum mu umožňuje robiť slobodné rozhodnutia. A tak je nevyhnutné, aby si človek postupne uvedomoval túto možnosť prostredníctvom niekoho, kto mu to najmä svojím osobným svedectvom umožní zakúsiť. Celé výchovné umenie sa predovšetkým snaží vzbudiť takéto vedomie účinnej osobnej zodpovednosti, odovzdať mladému človekovi pevné zásady, aby mohol odvážne čeliť namáhavému osobnému rastu.“
Nie autoritatívne vystupovanie, ale zdôvodňovanie.
O príkazoch:
Každý príkaz nech sprevádzajú láskyplné a mierne spôsoby a slová. Každá norma a pravidlo majú byť podporené dôvodmi, ktoré mentalita mladých dokáže pochopiť.
O zákazoch:
Nie zakazovať, ale skôr ponúkať pozitívne alternatívy.
Napomínanie (a pohrozenie trestom) by malo vždy sprevádzať priateľské a preventívne upozornenie, ktoré ho zdôvodňuje.
Hranice rozumu:
Srdce vychovávaného nie je možné získať argumentmi, ale láskou… Začínajúca sila mladého človeka je často premáhaná silou jeho emotívnych pohnútok. Viac ako dôležitosť princípov a argumentov naňho vplýva osobná vážnosť človeka, ktorý mu ich predkladá, dôvera, ktorú v ňom vyvoláva – teda jeho dôveryhodnosť.
Dávať prednosť rozumu a rozumnej tolerancii pred silou.
2. VIERA
Základný motív = spása duše.
Oslobodiť mladého človeka od hriechu v jeho najbežnejších formách: od zlých priateľov, škaredých rečí, nečistoty, pohoršenia, krádeží, nemiernosti, pýchy, lenivosti, ľahostajnosti, neplnenia duchovných povinností,…
Najvyšší stupeň spásy je svätosť.
Hlavné prostriedky na dosiahnutie svätosti:
= Bázeň voči Bohu
Nie strach z Boha meniaci sa na otrockú bázeň pred Božími trestami… ale synovskú bázeň, čiže obava z toho, že by sme mohli uraziť Otca, ktorý je plný lásky a milosrdenstva, ktorý nás má rád. „Aby sme ho milovali, než aby sme sa ho báli.“
(Myšlienka na smrť a posledný súd je spomedzi posledných vecí človeka tým najčastejším námetom, ktorým sa don Bosco zaoberal.)
= Spoveď a sv. prijímanie
Dajte mi mladíka, ktorý pristupuje k týmto sviatostiam, a uvidíte, ako rastie v mladíckom veku, ako dosahuje vek zrelosti a ako prechádza až do veku neskorej staroby. V každom z týchto období si zo spôsobu jeho života môžu vziať príklad všetci, čo ho poznajú.
„Aktuálny hriech“ – don Bosco opakuje myšlienku, aby sa mladí oslobodili od svojho „aktuálneho hriechu“.
= Cítiť s Cirkvou a Pápežom
= Cirkev totiž vlastní prostriedky milosti a spásy
= Dobročinnosť a apoštolát
Nielen duchovná dobročinnosť (modlitby, sviatosti, pobožnosti… za druhých), ale aj hmotná dobročinnosť na rôznych úrovniach:
= „hrdinská“ – napr. pomoc v núdzi
– „každodenná“ – ctite a milujte svojich priateľov ako vlastných bratov a navzájom sa povzbudzujte dobrým príkladom. Kto by pohoršoval slovami, skutkami, ten nie je priateľom, ale vrahom duší. Ak si navzájom môžete poslúžiť či pomôcť dobrou radou, urobte tak. Vo voľnom čase zapájajte do svojich rozhovorov všetkých priateľov bez rozdielu a dovoľte im zabávať sa spolu s vami. Pravá láska nám prikazuje trpezlivo znášať chyby iných a ľahko odpúšťať urážky. My však nikoho nesmieme urážať. Predovšetkým sa treba vyhýbať pýche a nadradenosti.
Vrchol dobročinnosti je apoštolát. „Prvoradou záležitosťou na jeho ceste k svätosti bolo práve úsilie získavať duše pre Boha. Najbožskejšou z božských vecí je spolupracovať s Bohom na spáse duší.
3. LÁSKAVOSŤ
Don Bosco nepoužíval slovo láskavosť, ale radšej slová: láska, nežnosť, trpezlivosť, miernosť, dobrota.
Dimenzie láskavosti:
1. Božská láska „Tak teda dobro našich duší je základom našej lásky.“
2. Reálna ľudská láska – správna dávka citlivosti, príjemná srdečnosť, dobroprajná, trpezlivá, pozorná náklonnosť, ktorá je zároveň náročná, pevná, nekompromisná v otázkach zla. Túži po hlbokom spoločenstve sŕdc a nebojí sa hrdinskej odovzdanosti ani pravého, skutkami dokazovaného priateľstva. Láska účinná a nežná.
3. Výchovná láska – zlepšenie správania mladého človeka závisí: od pocitu, že je milovaný, od zážitku lásky, od túžby po neustálom zlepšovaní sa, od odhodlania nepodľahnúť pokušeniu.
Kto chce byť milovaný, musí ukázať, že miluje.
VZŤAH >>>>> PRAVIDLÁ
Pravidlá sú dôležité, vzťah je dôležitejší.
Možnosť vychovávať závisí od vzťahu.
Vychovávateľ má byť človekom, ktorý všetko prežíva s inými a je na rovnakej úrovni, nie je odmeraný ani osobitne označený. Iniciatívne sa chopí vzájomného kontaktu a robí prvý krok, aby sa naozaj priblížil k svojmu blížnemu. Už sám vychovávateľ je preventívnym systémom.
Mladý človek vo vychovávateľovi nehľadá:
otca, ktorý by vždy sledoval jeho záujmy
organizátora svojho voľného času
profesora, ktorý sa stará o jeho vzdelanie
dospelého, ktorý rozdáva príkazy
dozorcu, ktorý sa vyhráža trestami.
Mladý človek hľadá človeka, ktorý:
sa vie postaviť po jeho boku,
ktorý sa pozorne zameriava viac na osobu
ako na všeobecné požiadavky výchovy,
ktorý je ochotný pozitívne rozvíjať jeho talenty.
„Výchova je záležitosťou srdca.“
(don Bosco)
(Spracoval Rado Bros)