„Keď raz /Ježiš/ kráčal popri Galilejskom mori, videl dvoch bratov, Šimona, ktorý sa volá Peter, a jeho brata Ondreja, ako spúšťajú sieť do mora; boli totiž rybármi. I povedal im: „Poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí.“ Oni hneď zanechali siete a išli za ním. Ako šiel odtiaľ ďalej, videl iných dvoch bratov, Jakuba Zebedejovho a jeho brata Jána, ako na lodi so svojím otcom Zebedejom opravujú siete, aj ich povolal. Oni hneď zanechali loď i svojho otca a išli za ním.“ (Mt 4, 18n)

Peter, Jakub a Ján boli ľuďmi svojej doby. Svietili si fakľami alebo sviečkami, chodievali všade len pešo. Ja som tiež človekom svojej doby. Vozím sa v autobuse, pozerám telku, surfujem na nete. Oni traja boli rybármi. Ja som študent (alebo pracujúci). Jakub a Ján pracovali so svojim otcom, starým Zebedejom. Ja mám doma svojich rodičov a súrodencov. Neboli to žiadne „hviezdy“. Boli obyčajní rybári. Nerobili nič zvláštne, žiadne zázraky, neboli nadmieru inteligentní, ani super-silní, ani bohatí, ani slávni, ani mocní. Boli to obyčajní ľudia. Vlastne tak ako ja. A Ježiš ich povolal za svojich učeníkov a nasledovníkov. Jednoducho si ich pozval: „Poďte za mnou…“ Platí toto pozvanie aj pre mňa?

„Vtedy k nemu pristúpila matka Zebedejových synov so svojimi synmi, poklonila sa a o čosi ho prosila. On sa jej opýtal: „Čo chceš?“ Vravela mu: „Povedz, aby títo moji dvaja synovia sedeli v tvojom kráľovstve jeden po tvojej pravici a druhý po ľavici.“ Ježiš odpovedal: „Neviete, čo žiadate. Môžete piť kalich, ktorý mám ja piť?“ Oni mu vraveli: „Môžeme.“ On im povedal: „Môj kalich budete piť, ale dať niekomu sedieť po mojej pravici alebo ľavici nepatrí mne; to dostanú tí, ktorým to pripravil môj Otec.“ Keď to počuli ostatní desiati, namrzeli sa na oboch bratov. Ježiš ich zavolal k sebe a povedal: „Viete, že vládcovia národov panujú nad nimi a mocnári im dávajú cítiť svoju moc. Medzi vami to tak nebude. Ale kto sa medzi vami bude chcieť stať veľkým, bude vaším služobníkom. A kto bude chcieť byť medzi vami prvý, bude vaším sluhom. Ako ani Syn človeka neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť a položiť svoj život ako výkupné za mnohých.“ (Mt 20, 20n)

Jakub a Ján túžili získať moc nad ostatnými. Chceli mať autoritu, chceli byť tými, ktorí rozkazujú, ktorí žnú slávu a sú neustále v žiari reflektorov a sedia na najčestnejšom mieste. Chceli byť mocnejší a slávnejší ako ich priatelia a oveľa viac mocnejší a slávnejší ako bežní ľudia.

Neskrýva sa aj v mojom srdci takáto túžba? Neprejavuje sa táto túžba občas (alebo často) v tom, čo robím? V tom, keď chcem rozkazovať druhým… keď sa snažím ukázať, že som lepší ako ostatní… keď sa chcem ukázať ako hviezda… keď nerešpektujem druhých… keď iných ponižujem, vysmievam sa im a seba povyšujem… keď…

Čo mi na to hovoríš Ty, Pane? „Viete, že vládcovia národov panujú nad nimi a mocnári im dávajú cítiť svoju moc. Medzi vami to tak nebude. Ale kto sa medzi vami bude chcieť stať veľkým, bude vaším služobníkom. A kto bude chcieť byť medzi vami prvý, bude vaším sluhom.“ Čo to znamená pre mňa?