– V tíme nehovoríme moja práca, ale naša práca. (J.Adair)

– Nebuďte zameraní na spoločnú úlohu natoľko, že by ste zabudli na spoločný život. (J.Adair)

– Skupiny tu nie sú len preto, aby splnili nejakú úlohu – dávajú vám množstvo jedinečných príležitostí, aby ste vyrástli v osobnosť. (J.Adair)

– Ústredným faktorom pri formovaní skupiny alebo tímu je čas, ktorý skupina strávila spolu. (J.Adair)

– Nemalo by sa predpokladať, že člen, ktorý sa neprejavuje, nemá záujem. Možno práve premýšľa. Možno niekto iný (nie si to ty?) stále hovorí. (J.Adair)

– Každá skupina má tri potreby: splniť úlohu, budovať skupinu a budovať jednotlivca. Tieto tri potreby sa musia prekrývať a dopĺňať. Sú to akoby tri kruhové plochy, ktoré sa vzájomne prekrývajú. Plne funkčná skupina sa usiluje uspokojovať všetky potreby skupiny. (J.Adair)

– Sila tímu, pokiaľ ide o naplnenie jeho poslania, je priamo závislá na tom, ako dobre vedúci vyberie jeho členov a umožní ich rozvoj. (J.Adair)

– Nikdy by ste nemali prestať vytvárať tím. Je to živý celok, ktorý stále buď rastie, alebo chradne, nikdy nezostáva na mieste. Aby ste si udržali štandardy, musíte sa usilovať o vyššie štandardy. (J.Adair)

– Správne spoločenstvo: každý sa cíti bezpečne na svojom mieste, stavia na vlastných schopnostiach, pritom však vie, že je členom tímu. Nikto necíti tlak, že musí byť lepší než ten druhý. (Anon)

– Vytvorenie správne fungujúceho tímu je závislé na rovnováhe slobody a kontroly, a to ako v prípade každého jednotlivého člena, tak i medzi nimi. Čas od času vyžaduje, aby sa osobné ambície obetovali v prospech tímových potrieb. Vyžaduje sa, aby sa ľudia tešili z úspechu druhých a aby sa s tímom stotožňovali. Nič z toho sa pravdepodobne nepodarí, ak chýba vzájomný rešpekt. (M.Brearley)

– Bez vzájomného rešpektu dostáva humor zlomyseľnú príchuť a kritika je malicherne podpichovačná. (M.Brearley)

– Nie je dobré, ak je závislosť členov skupiny zameraná jedným smerom. Ich cieľom má byť vzájomná závislosť. (Covey)

– Komunitu slobodných ľudí dokáže vytvoriť len veľká Láska. (A.Dermek)

– Nie si len odberateľ rodinného ducha ale aj dodávateľ a tvorca. (A.Dermek)

– V komunite je potrebné nielen prijímať, ale aj dávať. Lebo potom to vyzerá ako na čínskej svadbe, kde mal každý doniesť džbán vína. Jeden džbán vody sa vo víne stratí. Keď hostia zliali svoje džbány dokopy, zistili, že pijú vodu… (A.Dermek)

– U všetkých úspešných tímov nájdeme prvky tajných spolkov. Členovia považujú zručnosti a znalosti svojich členov za spoločný zdroj a prejavuje sa u nich vysoký zmysel pre zdieľanie. Je to zdieľaná skúsenosť, ktorá odlišuje členov od nečlenov. (T.Douglas)

– Niet nádeje pre kameň byť niečím iným než kameňom. Ale spoluprácou sa zoskupí a stane sa chrámom. (Exupéry)

– V mozaike je každý dielik, každý jednotlivý kamienok formou a tvarom niečím neúplným, akoby nedokonalým, až v celku a pre celok niečo znamená. (V.E.Frankl)

– Ako svornosťou malé veci vzrastajú, tak nesvornosťou sa najväčšie rozpadajú. (sv.Hieronym)

– Ľahká je úloha, keď o drinu sa delia mnohí. (Homér)

– Nikdy sa nedajme predbehnúť v bratskej láske. (Chautard)

– Dvaja nie je dvakrát jeden, dvaja je tisíckrát jeden. (Chesterton)

– Súdržnosti skupiny napomáhajú: osobné výhody, sympatie medzi členmi, motivácia k členstvu vrátane úsilia vynaloženého k vstupu do skupiny, priateľská akceptujúca atmosféra, prestíž skupiny, skupinové aktivity, podporované intimitou, osvetlenie, spoločné heslo, držanie sa za ruky, súťaženie s inou skupinou, spoločný nepriateľ. (S.Kratochvíl)

– Štádiá vývoja uzatvorenej skupiny: 1.) Orientácia a závislosť – veľa sa očakáva od vodcu, preceňujú ho, žiadajú od neho program; 2.) Konflikty a protest – vytvára sa hierarchia rolí, kritika vodcu, členov; 3.) Vedomie „my“, pocit bezpečia, rozhovory o pocitoch; 4.) Cieľavedomá činnosť – nepotlačujú sa negatívne emócie, ale nechajú sa znova vyplávať na povrch a riešia sa. (S.Kratochvíl)

– Nakoľko patríš do skupiny, natoľko poznáš jej presvedčenia, hodnoty, túžby a ciele. Čím menej vieš, tým viac si mimo. (P.Rosso)

– Mnohé spoločenstvá nefungujú preto, lebo v nich nie je rozdelené pracovné prostredie od osobného, súkromného prostredia. Je to problém rodinných podnikov a apoštolských komunít. Stále sa žije iba na úrovni pracovného vzťahu a „domov“ sa nedá ísť, pretože domov neexistuje. (P.Rosso)

– Sedíme v miestnosti okolo rodinného kozuba a každý doň prikladá také drevo, aké zadovážil. Najlepšie drevo je trváce. Najhoršie robia tí, ktorí do kozuba hádžu blato. Každý je zodpovedný aspoň malou mierou za každého. (P.Rosso)