„Bude to tak, ako keď sa istý človek chystal na cestu. Zavolal si sluhov a zveril im svoj majetok: jednému dal päť talentov, druhému dva a ďalšiemu jeden, každému podľa jeho schopností, a odcestoval. Ten, čo dostal päť talentov, hneď šiel, obchodoval s nimi a získal ďalších päť. Podobne aj ten, čo dostal dva, získal ďalšie dva. Ale ten, čo dostal jeden, šiel, vykopal jamu a peniaze svojho pána ukryl. Po dlhom čase sa pán tých sluhov vrátil a začal s nimi účtovať. Predstúpil ten, čo dostal päť talentov, priniesol ďalších päť talentov a vravel: „Pane, päť talentov si mi odovzdal a hľa, ďalších päť som získal.“ Jeho pán mu povedal: „Správne, dobrý a verný sluha; bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým: vojdi do radosti svojho pána.“ Predstúpil ten, čo dostal dva talenty, a vravel: „Pane, dva talenty si mi odovzdal a hľa, získal som ďalšie dva.“ Jeho pán mu povedal: „Správne, dobrý a verný sluha; bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým: vojdi do radosti svojho pána.“ Predstúpil aj ten, čo dostal jeden talent, a hovoril: „Pane, viem, že si tvrdý človek: žneš, kde si nesial, a zbieraš, kde si nerozsýpal. Bál som sa, preto som išiel a ukryl tvoj talent v zemi. Hľa, tu máš, čo je tvoje.“ Jeho pán mu povedal: „Zlý a lenivý sluha! Vedel si, že žnem, kde som nesial, a zbieram, kde som nerozsýpal? Mal si teda moje peniaze dať peňazomencom a ja by som si bol po návrate vybral, čo je moje, aj s úrokmi. Vezmite mu talent a dajte ho tomu, čo má desať talentov. Lebo každému, kto má, ešte sa pridá a bude mať hojne. Ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má. A neužitočného sluhu vyhoďte von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami.“ (Mt 25, 14 – 30)

Pán týchto sluhov dokonale poznal. Poznal ich schopnosti. Každému pridelil istú povinnosť. Nazvime to požiadavkou. Zveril im talenty. Nie však hocijako, ale každému podľa jeho schopností. Sluhovia túto požiadavku prijali rôznym spôsobom. Tento ich postoj môžeme nazvať zodpovednosťou. Prví dvaja zodpovednosť prijali a obchodovali. Tretí sa bál prijať svoju zodpovednosť a svoj talent zakopal…

1. krok = „Poznám svoje schopnosti?“

Aj nás Boh stále povoláva, aby sme boli v pohotovosti. Naše schopnosti pozná veľmi dobre. Záleží však aj na nás. Poznáme aj my svoje talenty? Poznáme v čom sme naozaj dobrí? Spoznanie svojich schopností je prvým krokom k prijatiu nejakej zodpovednosti.

2. krok = „Hľadám a spoznávam požiadavky (výzvy), ktoré má na mňa Boh (život)?“

Druhým krokom sú požiadavky. Pán rozdeľuje úlohy, ktoré majú sluhovia splniť. V našom živote je potrebné spoznávať a hľadať požiadavky, ktoré má na nás Boh. Sprostredkúva nám ich prostredníctvom rôznych situácii. Napríklad: Doma prostredníctvom rodičov, v škole cez učiteľov, kňazov, cez ľudí, s ktorými sa stretávame, prostredníctvom Božieho slova. Našou úlohou je teda hľadať, čo Boh odo mňa očakáva práve na tom mieste, kde momentálne žijem.  

3.krok = „Prijímam zodpovednosť za svoj život a konám?“

Tu prichádza tretí krok. Rozhodnutie prijať zodpovednosť. Je na každom jednom z nás. Prichádza vtedy, keď už poznáme svoje talenty a možnosti, kde ich využiť. Prijať zodpovednosť, znamená riskovať. 

Skúsme prehodnotiť:

– Viem o svojich talentoch (silných stránkach)? Ktoré 3 konkrétne schopnosti viem u seba nájsť a oceniť?

– Bol som v pohotovosti? Hľadal som požiadavky, ktoré má na mňa Boh? Ak áno, tak ako konkrétne? Čítal som Božie Slovo? Snažil som sa byť citlivý na situácie a ľudí okolo mňa?

– Ako som sa k týmto požiadavkám na mňa staval? Prijímal som ich, alebo som sa bál zodpovednosti a snažil som sa im vyhnúť?

– V čom konkrétne som prijal nejakú zodpovednosť počas uplynulého týždňa? Chopil som sa jej, alebo som ju zakopal a radšej som si našiel niečo iné, aby som nad ňou nemusel premýšľať?

– V čom vidím svoju zodpovednosť v prostredí, kde žijem? V rodine, škole, spoločenstve, Cirkvi?

PS: Vyber si nejakú konkrétnu zodpovednosť v spoločenstve, do ktorého patríš, zapíš si ju a skús ju realizovať naplno a s vytrvalosťou.

Tri myšlienky o zodpovednosti

Láska znamená cítiť sa byť zodpovedným za druhého.

 *

Nie sme zodpovední len za to, čo robíme, 

ale aj za to, čo nerobíme.

 *

Neteoretizuj! Náš každodenný život musí nádherné ideály

meniť na každodennú realitu: hrdinskú a plodnú.