DÔLEŽITOSŤ STRETNUTIA
Prečo sa stretávate so svojimi stretkármi? Potrebujete to vy, oni? Prečo?
= zážitok spoločenstva – tu patrím, spoločné zážitky, partia
= aké stretko, taká skupina – stretko je základným prvkom, ktorý skupinu formuje
DÔLEŽITOSŤ PRÍPRAVY
Vieme, že mať stretko je dôležité – ale dôležité je mať dobré stretko. A na to, aby sme vytvorili dobré stretko, je nutná dobrá príprava (je to povinnosť animátora spojená so zodpovednosťou).
= premyslieť a pripraviť program a pomôcky
= činnosť pestrá, zaujímavá, dobre premyslená, hodnotná, obohacujúca
= začleniť všetko do štruktúry s približným časovým harmonogramom
= činnosť v kontexte dlhodobejšieho plánu (projektu)
= koľko času venuješ príprave, ako stretko naplánuješ, ako si pripravíš veci, od toho bude závisieť aj samotný výsledok
(aj keď niekedy reálne budeme nútení aj improvizovať, riešiť veci spontánne, ale nemôže to byť pravidlom – ako to u niektorých animátorov občas býva…)
+ myslieť priebežne (nie len jednorázovo) aj počas týždňa na svoje stretko, na ľudí v ňom a rozmýšľať nad ďalším spoločným stretnutím, programom, ponukou
Pri uvažovaní nad sebou, svojim prístupom k veciam, nad svojimi prioritami sa zamysli nad nasledujúcimi riadkami:
„Nemám čas“
…na vedenie stretka, krúžku, tréningu…
…na prípravu stretka, krúžku, tréningu…
…zrealizovať výlet, chatu, akciu 500 pre druhých…
Hmm…???
Myšlienka:
„Nemám málo času, mám málo lásky.
Kto miluje, má čas.“
Tvoja činnosť pre druhých (tvoja služba)
závisí od veľkosti tvojho srdca!
PÄŤ DÔLEŽITÝCH KROKOV ANIMÁTORA
1. Naplánovanie (materiál, skúsenosť, vízia, cieľ, …)
= Aká je moja skupina?
= Aký „materiál“ mám a čo sa s ním dá robiť?
= Čo sme robili na minulom stretku?
= Z čoho vychádzame?
= Kam smerujeme?
2. Príprava (materiály, pomôcky, …)
= začnem reálne stretko pripravovať
= premyslím a vymyslím veci, aktivitu, hru, modlitbu…
= zistím, čo všetko budem potrebovať a zoženiem si to
3. Starostlivosť (premýšľam, vnímam okolnosti a potreby, modlím sa, upevňujem vzťahy…)
= premýšľam nad deťmi zo stretka (aj počas týždňa)
= zaujímam sa o ich život, upevňujem vzťahy
= modlím sa za stretko a ľudí v ňom
4. Realizácia (byť prítomný, byť nadšený, byť vzorom, byť vnímavý…)
= som tu pre nich
= atmosféra na stretku závisí aj od mojej nálady plnej radosti, od prístupu, od podaniu vecí, od môjho nadšenia a láskavosti
5. Zhodnotenie (ako to dopadlo a prečo, čo nabudúce, …)
= vždy stretko zhodnotím, čo bolo fajn, čo nevyšlo a prečo
= čo robím (robíme) dobre a čo moc nefunguje?
= čo treba zlepšiť, kde pridať a kde ubrať?
= ako ďalej, ako nabudúce
= osobné „review“ – sám so sebou, s druhými (spätná väzba), s Bohom
= v čom sa mám ja osobne snažiť zmeniť, aby som bol pre druhých lepším príkladom?
ČO VŠETKO MUSÍŠ SPRAVIŤ, ABY NEBOL ZO STRETKA TRAPAS?
TECHNICKÉ ZABEZPEČENIE
Klubovňa
– mať vyriešenú, dohodnutú a zapísanú klubovňu (kde a kedy)
– má tam byť teplo
– útulné miesto, poriadok, dosť stoličiek, stôl (ak treba), osvetlenie
– na stenách nástenky, fotky a „naše“ veci
Materiál
– perá, fixky, ktoré aj píšu, papiere
– pripravené veci na hry a aktivitky
– CD prehrávač, …
Čas
– trvanie stretka (približne 1 až 1,5 hod.)
– jasný začiatok a koniec
– časový rozvrh – pevné body, ktoré chcem stihnúť
Čerpacie materiály
– knižky, príručky, webové stránky (na tvoju osobnú prípravu)
ZÁLEŽITOSTI PROGRAMU
Je veľmi dôležité naučiť sa pripravovať si program na stretko. Každé stretko by malo mať svoj aspoň malý cieľ, ktorý chceme dosiahnuť a mať aj určitú štruktúru, aby sme sa nestratili a nerobili stretká bez zmyslu a pointy. Prvky stretka treba samozrejme občas obmieňať, byť kreatívny a originálny. Tu je 5 prvkov stretka, ktoré považujeme za dôležité:
1. Úvodná aklimatizácia
= privítanie, všimnutie si každého člena, podanie ruky, úsmev, …
= kecanie, ako ste sa mali posledný týždeň, voľná debata, úvodná aktivitka, zábavná hra, úlet, blbosť na rozprúdenie nálady, na vytvrorenie atmošky, začatie sústredenia, modlitba, …
= nadviazanie (aspoň slovne) na predchádzajúce stretko, zhodnotenie predchádzajúceho stretnutia
2. Hra
= vhodný výber, uvedenie, cieľ, pomôcky, …
= zábava, oddych, zážitky, radostná atmosféra
= hry (vonku, vnútri), súťaže, aktivity, pesničky, voľná zábava (veselé historky, úlety, srandičky,…)
= hry sú korením stretiek, zlepšujú kvalitu a chuť (používať s mierou)
= vždy dať aspoň „drobničky“ – krátke hry na vyvetranie, prebehnutie, zábavu
= hra ako podstatný prvok stretka (nie len doplnok)
= zážitkom ponúknuť radosť, prekonávanie hraníc, spoznanie seba samého, zážitok z víťazstva, zvládnutie prehry, spolupráca, …
= vyberať hry dynamické, zaujímavé (najlepšie jednu dobrú a osvedčenú a jednu úplne novú)
= hry vhodne uviesť, namotivovať (scénka, príbeh,…)
= v najlepšom prestať
= snažiť sa, aby bol do hry každý zapojený (minimálne ako aktívny pozorovateľ)
3. Téma
= premyslieť postupnosť – od reálneho života a naznačenia témy, k oboznámeniu sa s témou ako takou, s ideálom, pointou – malo by to končiť pochopením a v najlepšom prípade prijatím (stotožnením sa) s predloženým tematickým prvkom (začlenením tejto novej vedomosti/skúsenosti do repertoáru svojho života)
= aktivita na vstup do témy, na „zažitie“ témy (príp. aj naviazanie na minulú tému)
= diskusia všetkých, usmernená animátorom, otázky na zamyslenie, na hľadanie
= teória od animátora, uvedie vecí na správnu mieru, vysvetlenie, uzavretie diskusie
= nové vedomosti, skúsenosti, myšlienky, idey, poznatky
= kresťanstvo (viera, sviatosti, Cirkev, svätí,…), charakter, vlastnosti, ideály, čnosti,…
= debaty, príbehy (rozprávanie, čítanie)
= jasná téma – myšlienka stretka + vyvodiť predsavzatie
= zvážiť postupnosť tém (v rámci mesiaca + dlhší projekt)
4. Modlitba
= zvyčajne sa kratšie modlíme aj na začiatku stretka, nezabúdať aj pri modlitbe na rozmer vzťahu (nie len suché odkomunikovanie slov)
= snažiť sa prepájať modlitbu so životom stretka a s naším životom (čas na modlitbu nie je len „v čase na modlitbu“, ale stále, pri každej činnosti) – niekedy obyčajná veta „Pane, ďakujeme za takéto úžasné počasie“ pri hre vonku môže byť perfektnou možnosťou, ako vnímať Božiu prítomnosť pri každej činnosti a viesť k tomu aj druhých
= stále rovnaká forma modlitby v rovnakom čase môže skĺznuť do stereotypu, čiže hľadaj nové spôsoby, obmieňaj možnosti, dávaj priestor deťom a „ich modlitbe“, hľadaj vhodné slová, pekné texty alebo „obyčajné“ mlčanie…
= po téme môže byť dlhšia modlitba, kreatívnejšia, žalm, pieseň, …
= k dobrej príprave na stretko samozrejme patrí aj príprava modlitby (a modlitba za stretko)
5. Záver
= dohodnúť si spoločné alebo individuálne predsavzatie na ďalší týždeň (dôležitý prvok – môže aj nemusí súvisieť s témou) + kontrola plnenia predsavzatí
= zhodnotenie stretka, body do bodovania, nejaká sladkosť, pohostenie, akčná alebo zábavná hra, technické a organizačné veci, zaželanie pekného týždňa…
= typický rituál, podanie si rúk v kruhu, modlitba, pesnička, „pokrik“, …
= ukončiť stretko v dohodnutom čase
+ občas mimoriadne, výnimočné stretká (iné náplňou, témou, miestom, časom)
+ občas spoločné akcie (chata, výlet, stanovačka, splav, …)
= nezabudnúť na konkrétny cieľ – čo chcem priamo týmto stretkom dosiahnuť? (najlepší je „skontrolovateľný“ cieľ)
= treba si vytýčiť jasné ciele, aby sa nepracovalo zbytočne a bez zmyslu (najlepšie je vypracovať si dlhodobejší projekt)
= okrem spoločného projektu stretka by si mal každý animátor pripravovať aj vlastný projekt ľudského a kresťanského rastu
Ako motivovať účastníkov k aktívnej účasti na programe stretka?
= osobný zápal a nadšenie animátora
= dobré uvedenie – najmä hier a aktivít (scénka, slovné namotivovanie, hudba…)
= dobrý program a atmosféra (= väčšia účasť a chuť chodiť – „bolo tu super, nabudúce určite prídem“)
= prirodzenosť stretnutia (nie nasilu prešpekulované a preprogramované, vzhľadom na atmosféru, náladu a vzťahy vedieť obmeniť aj pripravený program)
= dať pozor na stereotyp – vždy to isté, klasické, predvídané – občas treba byť tvorivý a nebáť sa šokovať
= vytvoriť atmosféru prijatia, vzájomného priateľstva, byť veselý a láskavý, aby naše deti a mladí na stretku „cítili, že sú milovaní“
ZÁLEŽITOSTI VZŤAHOV
= cieľom stretka nie je program, ale ľudia na ňom, na ktorých nám záleží !
= vôbec prísť a prísť na čas
= prísť skôr ako deti a nachystať si dopredu všetko, čo potrebujem a už na nich čakať
= priateľské privítanie, všimnúť si všetkých, poznať deti, byť citlivý, nikoho neuraziť
= priblížiť sa k deťom, dostať sa na ich úroveň, zaujímať sa o to čo chcú a potrebujú oni a nie hneď im dávať to čo chceme my, a oni to nie sú schopní ešte prijať, nezaujíma ich to
= osobné vzťahy, individuálny prístup, osobné rozhovory
= nadšenie animátora pre stretko, pre ľudí v ňom
= byť jedným z nich, hrať sa s nimi, zbytočne sa nevyvyšovať
= sloboda (nemusíš sa vyjadriť, zapojiť, keď nechceš)
= pomáhať deťom a mladým nájsť vlastnú cestu
= vedieť rešpektovať názory druhých (aj keď sa nám zdajú naivné alebo nesprávne)
= ponúknuť určitú náročnosť, s vyšším vekom aj väčšia zodpovednosť (láskavo vyžadovať a nie byť láskavo ľahostajný…)
= dať aspoň malú zodpovednosť každému v skupine (aby mal každý nejakú úlohu v rámci stretka) a tak ich postupne učiť zodpovednosti a službe
= posun mladých a detí na stretku (osobnostný rozvoj, lepšie vzťahy, posun v prežívaní osobnej viery)
= modlitba animátora za stretko
= osobný príklad, príťažlivý životný štýl
= dať deťom pocítiť, že ich máme radi a že nám na nich úprimne záleží
– úsmev (je najkratšou vzdialenosťou medzi ľuďmi)
– dotyk (podanie ruky, potľapkanie, …)
– darček, spomenutie si (narodeniny, meniny, …)
– darovať seba, svoj čas, „byť s nimi len tak“ = vidia, že som s nimi, záleží mi na nich
– dávať príklad, povzbudzovať a viesť k dobru = vidia, že mi záleží na ich dobre
– venovať sa každému osobne, osobný záujem, ponúknutie priateľstva
– neustále budovanie vzťahov (aj pomocou maličkostí)
– vedieť sa „znížiť“, hrať sa a zabávať spolu s nimi
– byť komunikátorom = mať hlboké vnútro ale hovoriť jednoducho a zrozumiteľne
– úprimnosť vo vzťahu „som tu preto, že chcem byť s tebou“, jednoduchosť
– ochotný prístup „som tu pre teba“, byť k dispozícii
– dôverovať
– byť priateľom
– vytvárať rodinné ovzdušie, kde panuje láska a dôvera
– stáť za nimi, keď to potrebujú, nech sa stane čokoľvek
– vedieť odpúšťať, „zabúdať“ a vedieť pretrpieť každé pokorenie
– vždy byť láskavý
– mať veľkú trpezlivosť, veľkú dávku sebaovládania
– vedieť sa obetovať pre ich dobro (a viesť aj ich k obetavosti)
– zaujímať sa o celý ich život
– vedieť skĺbiť osobnú autoritu s láskavosťou a dobrotou
– svojim konaním zvestovať Božiu lásku
– vedieť ďakovať aj za maličkosti
– ponúkať ideál „obyčajnej svätosti“, ktorej je schopný každý
– prejavy láskavosti, radosti a ochoty = životný štýl animátora
– byť vzorom prirodzenej nábožnosti, ktorá pramení s osobného vzťahu s Bohom
– zaujímavo im predkladať myšlienky viery
– viesť ich k duchovnému životu, učiť ich modlitbe
– pomáhať im žiť v Božej milosti, viesť ich k pravidelnej spovedi
– vždy byť veselý a vytvárať radostnú atmosféru
– vedieť sa k nim priblížiť, osloviť, povzbudiť, dôverne sa porozprávať
– vedieť zachovať tajomstvo a nesklamať ich dôveru
– učiť sa umeniu počúvať
– dokázať pochopiť a prijať ich ideály
– vedieť poradiť a povzbudiť
– najskôr milovať to, čo sa im páči, potom ich postupne usmerniť k vyšším hodnotám
– stať sa „hodným milovania“
– modliť sa za nich, modliť sa s nimi
– mať odvahu milovať konkrétnymi skutkami lásky
– „darovať svoje srdce“ !
„Nestačí ich milovať, oni musia cítiť, že sú milovaní.“
Rozmer vzťahu, lásky, láskavosti musí byť v prístupe a živote animátora na prvom mieste… pretože bez týchto záležitostí by všetky ostatné technické a programové záležitosti boli len takým prázdnym obalom bez podstaty.
„Výchova je vec lásky = výchova láskou k láske.“
Na otázku: „Ako preukazovať lásku?“ nám don Bosco dáva jednoduchú odpoveď – „milujte ich.“ Don Boscov prístup priťahoval, získaval, premieňal srdcia. Netreba však zabudnúť, že jeho prirodzená vychovávateľská láska, taká výrazná, korení v nadprirodzenej láske k Bohu a z nej čerpá odvahu a silu k obeti, akú žiada plné nasadenie pre druhých.
ČASTÉ CHYBY NA STRETKU
= prečítaj, pouvažuj a zmeň (sa):
– neskorý príchod animátora (má tam byť ešte pred začiatkom!)
– nepripravený program na stretko
– žiadna štruktúra stretka
– nevhodne zvolená forma programu
– nepripravená téma, ťažká téma
– žiadna téma, len kecanie o všetkom a o ničom
– žiadne aktivitky a hry, len téma
– chýba čas na neformálne rozhovory
– stretko bez pointy, bez cieľa
– otrepané hry, ktoré už nikoho nebavia
– chýbajúce pomôcky a materiály na program
– stále to isté, bez originality, suché, nudné
– nedodržaný alebo nejasný čas začiatku a ukončenia stretka
– deti odchádzajú ešte pred skončením stretka počas programu
– nezohľadnená veková skupina (ťažké alebo príliš jednoduché)
– „tlačenie“ určitým smerom bez slobody a možnosti vybrať si
– nepozornosť, vyrušovanie, znudenosť, nezáujem detí
– skupinkovanie, rozčleňovanie v rámci stretka
– nevšímavosť vzťahov navzájom medzi deťmi
– málo spoločných zážitkov, málo času stráveného spolu „len tak“
– nepozdravenie, nepodanie ruky, neusmiatie sa pred začiatkom stretka
– deti sa necítia na stretku prijaté a milované
– fláka sa modlitba, je stereotypná, neosobná
– neprimerané tresty namiesto motivácie (represívny systém)
– náladovosť alebo znudenosť animátora, nervozita
– nezáujem o deti na stretku, o hlboké a nadšené vzťahy
– animátor nie je nadšený a nažhavený pre stretko a ľudí v ňom
– zlý príklad animátora, nezhodujú sa reči so skutkami, vulgárnosť
– animátor prenáša svoje osobné problémy na stretko
– animátor má svojho obľúbenca alebo niekoho vyraďuje (nevšíma si)
– ignorovanie potrieb, požiadaviek a túžob detí na stretku
– nerešpektovanie rozumných pripomienok k stretku
– neriešia sa prípadné konflikty, len sa odložia (a neskôr vybuchnú)
– nezáujem o život „svojich“ detí aj mimo času stretka
– animátor nevie, čím deti žijú, čo ich teší a čo ich trápi
– animátor nevie mená detí na stretku
– pre animátora je dôležitejší jeho program ako „jeho“ deti
– animátor sa hrá na veľkého šéfa a nie je najmä kamarát, priateľ
– animátor má „klapky na očiach“, nevidí, nevníma, nepočuje druhých animátor nevie osloviť (slabý program, nevhodný prístup)
– animátor „nedobíja baterky“, jeho duchovný život ide do stratena
– animátor sa osobnostne nerozvíja a preto nemá z čoho dávať
VLASTNOSTI DOBRÉHO ANIMÁTORA
„Je úžasné, ak niekto niečo robí pre druhých.“
Animátor = človek, ktorý dáva ľudí do pohybu; oduševňovateľ
– má vytvorený vzťah s Bohom
= je vzorom pre ostatných, jeden krok pred ostatnými
= žije v milosti posväcujúcej
– je zodpovedný (vo vzťahu k sebe, k spoločenstvu a okoliu) a vedomý si poslania
= zúčastňuje sa pravidelnej animátorskej formácie:
= 1x za týždeň stretko
= 1x za mesiac duchovná obnova
= 1x za rok duchovné cvičenia
– je veselý, láskavý, pokorný, ochotný, vnímavý, odvážny, trpezlivý, vytrvalý, vynaliezavý, úprimný,…
= pracuje na sebe, aby bol príťažlivý
= daruje sám seba druhým (svoj čas, záujem, lásku, vieru, nádej) = zvolil si vlastný spôsob apoštolátu/služby
„Pre rast je potrebné jesť. Ale ak len jeme a nespaľujeme energiu, jedlo stráca pozitívny efekt a naberá negatívny – lebo tučnieme. A tak to je aj v živote. Človek nemôže rásť ako osoba, ak neslúži, pretože mu chýba priestor pre spaľovanie tej energie, ktorú prijal – skrátka tá energia nemá efekt a už človeku ani nechutí jesť, prestáva chápať význam jedla (ako nástroja pre plnohodnotný život) a začína ho chápať ako nástroj pre uspokojovanie „svojich potrieb“, „svojich chúťok“ – nie ako prostriedok k tomu, aby mohol dávať a dostávať iné, oveľa väčšie dobrá.
Ak nedokážete vidieť dôležitosť služby – tá je potom pre vás otravou a zviazaním, namiesto možnosti k rozvoju.“ (R. Cantalamessa)
„ANIMÁTOR S OČAMI A UŠAMI“
(vidí, počuje, vníma, reaguje)
= dobrý animátor je samostatným animátorom „v teréne“ = nie je nutne viazaný na: „toto treba, prosím ťa…, mohol by si toto, pretože…?, môžeš ísť medzi nich…?, začala tu byť nuda, nevymyslíš niečo…?“
= dobrý samostatný animátor si to všimne ešte skôr, ako mu to niekto povie a aktívne (prípadne aj akčne:-) reaguje… s nadšením!
= vidíš, že niekto stojí v kúte sám a nevie ako sa zapojiť do hry…
+ ideš k nemu, usmeješ sa, potľapkáš po pleci a oslovíš ho „čau XY, nejdeš si s nami zahrať túto hru, je to super hra a budeme radi, ak sa pridáš“
= počuješ, že niekto nadáva, vysmieva sa z druhých, alebo vyrušuje…
+ priateľsky ho oslovíš, poprosíš ho, aby sa trošku polepšil, ponúkneš mu inú činnosť (alebo „ťažké prípady“ aj „s láskou udrieš“, čiže ručne stručne), aby si uvedomil svoje nevhodné správanie alebo hlúposti, ktoré robí (a hneď mu s úsmevom odpustíš, pretože sa snažíš vidieť najmä jeho dobré vlastnosti!)
– vnímaš, že vzťahy sa nejako kazia, vládne divná atmosféra, niečo sa deje…
+ svojim radostným postojom, veselosťou, úsmevom a svojim priateľstvom a komunikovaním s druhými sa snažíš pretaviť divnú atmosféru a vzťahy na úžasnú atmosféru a pekné vzťahy
PS: dobrých animátorov veľmi často nevidíš na akcii v hlúčiku so svojimi spoluanimátormi, ako sa zabávajú a rozprávajú, pretože skoro stále sú „roztrúsení“ medzi deťmi a mladými a tvoria atmosféru, program, zábavu = sú dušou každej činnosti…
TYPOLÓGIA DIVNÝCH „ANIMÁTOROV“
Pozor! Každý z nás sa niekedy nakláňa k niektorému typu „divného animátora“. Ak objavíš na sebe príznaky divno-animátorskej choroby, začni radšej hneď pokorne s nápravou…
1. Animátor demotivátor
– svojim prístupom, rečami a výrazom ostatných len demotivuje k neúčasti na stretnutiach alebo k znechuteniu
= nepochopil, že animácia znamená oduševňovanie…
2. Animátor namyslený pako
– myslí si, že zjedol všetku múdrosť sveta, že má najväčšie skúsenosti, alebo že patrí do najúžasnejšej animátorskej skupiny, a dáva to svojim nadradeným vystupovaním ostatným pocítiť
= nepochopil, že animátorstvo je služba a služba bez pokory je fraška…
3. Animátor šplhač kariérista
– chce byť animátorom, lebo je to dôležité pre jeho imidž pred ostatnými a ponúka sa mu tak vodcovská kariéra, ktorá umožňuje mať tiež nad druhými určitú moc
= nepochopil, že animátorstvo je o láske a o čase, ktorý venujeme druhým, a nie o sebeckej sebarealizácii…
4. Animátor šašo
– len sa pred druhými stále predvádza, aby ho obdivovali
= nepochopil, že animátor má nasmerovať druhých, aby obdivovali najmä vzory, myšlienky a ideály, ktoré im ponúka, a on sám má ustupovať do úzadia…
5. Animátor duch
– nejako ho nie je vidno, neprišiel, zabudol prísť, nestihol prísť…
= nepochopil, že animátorstvo znamená v prvom rade – byť prítomný…
6. Animátor hltač sebec
– naberá všetky vedomosti, chodí na animátorské stretká, duchovné obnovy a… nič; žiadny efekt pre druhých
= nepochopil, že byť animátorom znamená – byť tu pre ostatných…
7. Animátor …………(môžeš kľudne doplniť svoje postrehy 🙂
PS: Ďakujem ti za to, že sa budeš spolu s nami stávať postupne dobrým animátorom! 🙂
MODLITBA PRIATEĽA
Pane, pomôž mi,
aby som bol pre všetkých priateľom,
ktorý čaká bez prestania,
ktorý prijíma z dobrotou,
ktorý dáva s láskou,
ktorý neúnavne počúva
a ktorý z radosťou ďakuje.
Aby som bol priateľom,
ktorého možno nájsť vždy,
keď ho niekto potrebuje.
Pomôž mi byť istou prítomnosťou,
na ktorú sa možno obrátiť,
keď po tom niekto túži.
Pomôž mi ponúknuť nezištné priateľstvo,
vyžarovať radostný pokoj,
tvoj pokoj, Pane.
Urob, aby som bol ochotný a prijímajúci
predovšetkým tých najslabších a bezbranných.
Takto, bez konania mimoriadnych skutkov,
môžem pomôcť iným,
aby ťa pocítili blízko ako Pána nežnosti.
Amen 🙂
(pracovný materiál z animátorského „Víkendu snov“ v ZA)