(BRAIN – MOZOG, STORM – BÚRKA)
METÓDA BRAINSTORMINGU
Ľudia mnohé myšlienky, nápady ani nepovedia, lebo sa boja, že sú to nápady neuskutočniteľné, bláznivé, zlé, smiešne, nie sú v súlade s tým, čo je napísané v učebniciach, čo tvrdia autority, čo je konvenčné. Nechcú sa zosmiešniť, alebo sa ukázať ako hlúpi či nepraktickí. Toto však tvorivosti neprospieva, a preto je potrebné prekonať sociálne a psychické bariéry, ktoré blokujú vznik nových, netradičných, originálnych nápadov.
Zásady brainstormingu:
– oddelenie tvorby, produkcie nápadov, od ich hodnotenia
– kvantita vyvoláva kvalitu – čím je nápadov viacej, tým je väčšia pravdepodobnosť, že sa medzi nimi objaví originálny nápad; najlepšie nápady sa objavujú spravidla až ku koncu prezentácie nápadov, keď už všetky konvenčné nápady sú vyčerpané
– ak ľudia pracujú spoločne, navzájom sa inšpirujú, pomáhajú si atď., vyprodukujú viac nápadov, ako keď pracujú individuálne a výsledky ich práce sa spočítajú
Ukázalo sa napríklad, že oddelenie tvorby nápadov od ich produkcie umožnilo vytvorenie až o 90% viac originálnych nápadov ako pri tradičnom spôsobe, keď po vyslovení nápadu nasleduje jeho posúdenie, hodnotenie. Sústredenie sa na kvantitu nápadov prinieslo o 78% viac originálnych nápadov a prácou v skupine o 70% viac originálnych nápadov ako pri individuálnej práci členov skupiny a následnom súčte ich nápadov.
Pravidlá brainstormingu
(za účelom realizácie týchto zásad):
- Pravidlo zákazu kritiky.
V priebehu tvorby nápadov je zakázaná akákoľvek kritika nápadov. Treba úplne vylúčiť aj kritizovanie v zastretej, alebo neverbálnej podobe (úškľabok, mávnutie ruky a pod.), aj za cenu vylúčenia nenapraviteľne kritizujúceho člena z brainstormingového zasadnutia.
- Pravidlo uvoľnenia fantázie.
Každý účastník sa má usilovať čo najviac uvoľniť svoju fantáziu a predstavivosť, riadiť sa zásadou, že najneobvyklejšie a zdanlivo najabsurdnejšie návrhy môžu byť tie najlepšie, alebo môžu k nim viesť. Čím je nápad divokejší a búrlivejší, tým lepšie.
- Pravidlo čo najväčšieho počtu nápadov.
Každý účastník sa musí usilovať vyprodukovať čo najviac nápadov. V prípade ustrnutia iniciatívy účastníkov musí zasiahnuť a oživiť diskusiu svojimi návrhmi, alebo vytýčením zatiaľ nepoužitých možností vedúci brainstormingového zasadnutia.
- Pravidlo vzájomnej inšpirácie.
Pre úspešný priebeh brainstormingu je dôležitá kombinácia a vzájomné spájanie, zdokonaľovanie nápadov, rozvíjanie myšlienok ostatných a pod.
- Pravidlo úplnej rovnosti účastníkov.
Počas brainstormingového zasadnutia neplatia vzťahy nadradenosti a podriadenosti, všetci účastníci sú si rovní a podľa toho by sa mali aj správať. Platí iba podriadenosť vedúcemu zasadnutia.
Metóda brainstormingu sa skladá obyčajne z týchto etáp:
- Oboznámenie účastníkov s cieľom zasadnutia, problémom a s pravidlami brainstormingu. V tejto etape sa môže realizovať aj krátka beseda o probléme, alebo krátka „mozgová rozcvička“ – netradičné riešenie nejakého miniproblému.
- Tvorba, produkcia nápadov, riešení. Tejto etape sa zvykne hovoriť aj vlastný brainstorming. Tu je obzvlášť dôležité dodržať všetky vyššie uvedené pravidlá brainstormingu. Nápady sa odporúča písať na tabuľu alebo na veľký papier, aby všetci účastníci mali neustále pred očami všetky doterajšie nápady. Nesmie sa však uvádzať, kto návrh povedal, pretože nejde o ľudí, osoby, ale o nápady, riešenia. Účastníci sa hlásia a pri jednom vystúpení môže účastník povedať iba jeden nápad. Optimálny čas tejto etapy sú dve až tri štvrťhodiny s malými prestávkami po každej štvrťhodine, aby sa umožnila inkubácia.
- Prestávka. Podľa charakteru riešeného problému môže trvať niekoľko minút, hodín, ale aj dní. V jej priebehu sa „odosobnia“ návrhy a môžu nastať aj významné zmeny v motivácii účastníkovbrainstormingu.
- Vyhodnocovanie návrhov, riešení. Určia sa kritériá na hodnotenie návrhov. Týchto kritérií by nemalo byť viac ako 5-6, lebo ináč sa stanú neprehľadnými – zaradenie návrhov do istých skupín podobných návrhov, výber najlepších návrhov na ich ďalšie rozpracovanie, výber najdivokejších návrhov na úvahy, ako ich možno využiť, zhodnotenie vybraných návrhov. Je dôležité sústrediť sa na to, ako sa nápady dajú uskutočniť a nie na hľadanie dôvodov, prečo sa to nedá. V tejto etape zohráva kľúčovú úlohu hodnotiace myslenie, dokazovanie, práca s kritériami a ich dôsledkami a pod.
Metóda brainstormingu je pre účastníkov veľmi namáhavá, vyčerpávajúca. Podľa zistenia fyziologického prieskumu, energetická spotreba účastníkov brainstormingu trvajúceho hodinu a pol sa rovná desiatim až dvanástim hodinám, normálnej pracovnej záťaže.
Rôzne variácie brainstormingu:
Písaný brainstorming (brainwriting), ktorého podstata spočíva v tom, že hárok papiera putuje od jedného účastníka zasadnutia k druhému a každý účastník doňho postupne vpíše svoj návrh.
Ping-pongový brainstorming je určený iba pre dvoch účastníkov. Jeden účastník povie návrh, na ktorý reaguje druhý účastník svojim návrhom, potom opäť prvý atď.
Hobo metóda. Niektorým účastníkom brainstormingu vadí, že si nemôžu problém pokojne premyslieť, alebo naštudovať ho z literatúry. Preto po oboznámení sa s problémom brainstormingu, nasleduje etapa samoštúdia a až potom nasledujú ďalšie etapy: tvorba návrhov, atď.
Gordonova metóda. Ide v podstate o variant brainstormingu, cieľom ktorého je vytvoriť iba jedno, ale zato nové, originálne riešenie problému. Aby sa to dosiahlo, na začiatku zasadnutia nikto, okrem vedúceho, presne nevie, aký problém sa má riešiť. Účastníci riešia problém zoširoka, zo všetkých aspektov, ktoré vedúci postupne zužuje, až sa nakoniec nájde riešenie problému.
(Zdroj: internet)