Dovoľ mi vziať tvoju dušu
a viesť ju k úvahám o cnostiach človeka.
Milosť pôsobí na prirodzenosť.
Kiežby tieto myšlienky boli natoľko užitočné,
že by nás urobili lepšími
a pohli nás k tomu,
aby sme svojimi činmi
zanechali v tomto živote
úrodnú brázdu.
VEĽKODUŠNOSŤ
Ty, ktorý sa nedokážeš vzchopiť, uvažuj o tom, čo mi napísal istý tvoj brat: „Je to ťažké, ale ak sa raz urobí rozhodnutie, ako šťastne si človek vydýchne, keď sa cíti istý na ceste!“
Treba od teba vyžadovať viac: pretože môžeš dať viac a musíš dať viac.
Vrchol? Pre dušu odovzdanú Bohu sa všetko stáva vrcholom vhodným pre dobytie: každý deň odkrýva nové ciele, pretože nedokáže ani nechce určiť hranice Božej Láske.
Čím budeš veľkodušnejší z lásky k Bohu, tým budeš šťastnejší.
Často prichádza pokušenie ponechať si viac času pre seba… Nauč sa raz navždy vyriešiť takú maličkosť tým, že ju okamžite napravíš.
ĽUDSKÉ OHĽADY
Keď je v hre obrana pravdy, ako je možné želať si, aby si sa neznepáčil Bohu a zároveň neprišiel do konfliktu s prostredím? Sú to protiklady: buď jedno, alebo druhé! Je potrebné, aby obeta bola obetou zápalnou: musí sa spáliť všetko… dokonca i to, „čo na to povedia ľudia“, i to, čo sa nazýva dobrá povesť.
Majme odvahu žiť verejne a vytrvale podľa našej svätej viery.
RADOSŤ
Rada, ktorú vám stále naliehavo opakujem, znie: buďte veselí, vždy veselí! – Nech sú smutní tí, čo sa nepovažujú za Božie deti.
Nezabúdaj, že niekedy treba mať vedľa seba usmievavé tváre.
Nech nikto nevyčíta z tvojej tváre smútok a bolesť, keď okolo seba vo svete šíriš vôňu svojej obety: Božie deti musia byť vždy rozsievačmi pokoja a radosti.
Radosť Božieho muža, Božej ženy musí byť bezmedzná: mierna, nákazlivá, príťažlivá… skrátka musí byť taká nadprirodzená, taká lákavá, taká prirodzená, aby priťahovala ostatných na kresťanské cesty.
Úprimné predsavzatie: Urobiť milou a ľahkou cestu ostatným, lebo život prináša so sebou dosť trpkostí.
Veľmi pohodlné je povedať: „nedarí sa to, nevychádza mi to, nevychádza nám to, všetko ide dolu kopcom“. – Odhliadnuc od toho, že to nie je pravda, tento pesimizmus skrýva veľkú lenivosť… Niektoré veci robíš dobre, niektoré zle. Nech ťa tie vydarené veci naplnia spokojnosťou a nádejou a proti tým nevydareným sa postav, nedaj sa odradiť, aby si ich napravil. A podaria sa aj ony.
Niekedy ťa trápi nával malomyseľnosti, ktorý ničí všetky tvoje sny a ktorý sa ti sotva podarí prekonať silou úkonov nádeje. – To nič: je to hodina vhodná na to, aby si prosil Boha o viacej milosti – a vpred! Obnov si v sebe radosť z boja, aj keby si prehral nejakú tú šarvátku.
Všetko, čo ti robí starosti, sa vojde do úsmevu vylúdeného z lásky k Bohu.
Keď odrežeš od koreňa akýkoľvek výhonok závisti a úprimne sa raduješ z úspechu druhých, nestratíš radosť.
ODVAHA
Odvaha nie je nerozumnosť ani nerozvážna smelosť, ani obyčajná bezočivosť. Odvaha je mužnosť, základná cnosť, nevyhnutná pre život duše.
Rozhodol si sa skôr vďaka dôkladnému uvažovaniu než zápalu a nadšeniu. Hoci by si bol rád zažil niečo také, ale nebolo miesta pre cit: odovzdal si sa, keď si sa presvedčil, že to Boh žiadal. Od toho momentu „nepocítil“ si už nijakú vážnejšiu pochybnosť, ba namiesto toho prežívaš pokojnú miernu radosť, ktorá príležitostne v tebe vytryskne. Takto sa odvďačuje Boh za odvahu Lásky.
Niektoré spôsoby sú také opatrnícke, že ich jedným slovom možno nazvať zbabelosťou.
Presvedč sa: keď ľudia pracujú pre Boha, neexistujú pre nich neprekonateľné prekážky ani znechutenie, ktoré by ich prinútilo vzdať sa, ani neúspechy, ktoré si zaslúžia toto pomenovanie vzhľadom na neplodné výsledky.
Tvoja viera je veľmi málo operatívna: dalo by sa povedať, že je to skôr viera svätuškára než viera človeka, ktorý bojuje o to, aby sa stal svätým.
Ubezpečoval si ma, že chceš bojovať bez oddychu. A teraz prichádzaš ku mne so zvesenými krídlami. Pozri sa, z ľudského hľadiska je vhodné, že si nedostával všetko vyriešené, bez prekážok. Niečo, ba – veľa! – musíš teraz riešiť. Ako ináč by si „sa stal“ svätým?
Nepočítaj s viacerými prostriedkami alebo s tým, že prídu iní: duše ťa potrebujú dnes, teraz.
Buď odvážny vo svojej modlitbe a Pán ťa premení z pesimistu na optimistu; z bojazlivého na odvážneho; z váhavého ducha na muža viery, na apoštola!
Keď vidím toľkú zbabelosť a falošnú opatrnosť… u mužov i žien, mám veľkú chuť opýtať sa ich: či sú azda viera a dôvera na to, aby sa len hlásali, a nie na to, aby sa praktizovali?
Tvoj súčasný stav sa ti javí dosť zvláštny: na jednej strane si ustráchaný, keď sa pozrieš hlbšie do seba, na druhej strane si istý, plný života, keď sa pozeráš nahor. – Nerob si starosti: je to znak, že stále lepšie poznávaš seba a – čo je dôležité – lepšie poznávaš Jeho.
BOJE
Nie všetci sa môžu stať bohatými, múdrymi, slávnymi… Naopak, všetci – áno „všetci“ – sme povolaní stať sa svätými.
Nepopieram, je to dosť tvrdá skúška: stále musíš stúpať nahor, napriek všetkému.
Dnes nestačí, aby muži a ženy boli dobrí. Proti požívačnosti, pohanskému a materialistickému bremenu, ktoré nám núkajú, Kristus si vyžaduje nekonformistov!, rebelov Lásky!
Svätosť, skutočná túžba po nej, nepripúšťa prestávky ani prázdniny.
Akú túžbu majú mnohí reformovať! Nebolo by lepšie, keby sme sa reformovali všetci, každý osobitne, aby sme verne plnili, čo je prikázané?
Nenadväzuj dialóg s pokušením. Maj odvahu utiecť a silu neohmatávať svoju slabosť skúšajúc, pokiaľ by si mohol zájsť. Prestaň, neustupuj.
Výkyvy nahor a nadol. Máš veľa, príliš veľa výkyvov. Dôvod je jasný: doteraz si viedol ľahký život a nechceš si uvedomiť, že od „želania“ k „odovzdaniu sa“ je poriadna vzdialenosť.
Pretože skôr či neskôr musíš určite naraziť na svoju očividnú osobnú biedu, chcem ťa ochrániť pred niekoľkými pokušeniami, ktoré ti našepká diabol a ktoré musíš okamžite odraziť: myšlienku, že Boh na teba zabudol, že tvoje volanie k apoštolátu je ilúziou alebo že ťarcha bolesti a hriechov sveta presahuje tvoje sily apoštola… – Nič z toho nie je pravda.
Ak skutočne bojuješ, potrebuješ si spytovať svedomie. Dbaj o každodenné spytovanie: skúmaj, či pociťuješ bolesť Lásky, pretože sa nesprávaš voči nášmu Pánovi tak, ako by si mal.
Keď ide o „skoncovanie“, nezabúdaj, „posledný raz“ musí byť už predtým, teda to, čo sa už minulo.
Ako vyjdeš z tohto stavu vlažnosti, žalostnej malátnosti, keď nepoužívaš prostriedky?! Veľmi málo bojuješ a keď sa snažíš, robíš to ako z hnevu a s nechuťou, takmer so želaním, aby tvoje chabé úsilie nemalo efekt, aby si sa tak sám mohol ospravedlniť: aby si ty sám od seba nevyžadoval nič viac a aby sa ani od teba nevyžadovalo viac. Plníš len svoju vôľu, nie Božiu vôľu. Keď sa naozaj nezmeníš, nebudeš ani šťastný, ani nedosiahneš pokoj, ktorý ti teraz chýba. Pokor sa pred Bohom a snaž sa skutočne chcieť.
Svedomie si spytuj s „drsnou“ úprimnosťou, to značí buď odvážny: skúmaj akoby pred zrkadlom, kde si sa zranil alebo kde si sa zašpinil, kde sú tvoje chyby, ktoré máš odstrániť.
Uznávam: správaš sa slušne… Dovoľ mi však hovoriť s tebou úprimne: so svojím pohodlným krokom – priznaj si to – nielenže nie si úplne šťastný, ale zostávaš veľmi ďaleko od svätosti.
Pri takejto tvojej pochabej vnútornej i vonkajšej ľahkomyseľnosti, pri takom váhaní, pri takom chcení bez skutočného chcenia nie je možné, aby si pokročil vo vnútornom živote.
Pridaj do kroku v zbožnosti a v práci: zostáva ti toho ešte veľa prejsť! So všetkými ži radostne, aj s tými, ktorí ťa obťažujú, a snaž sa milovať – aby si slúžil – tých, ktorými si prv pohŕdal.
RYBÁRI ĽUDÍ
Ty, ktorý si vždy sníval o veľkých dobrodružstvách, zapojil si sa do nádherného dobrodružstva, ktorá ťa privedie k svätosti. Poďakuj za to Bohu apoštolským životom.
Keď sa vrháš do apoštolátu, maj na pamäti, že vždy ide o to, urobiť ľudí šťastnými, veľmi šťastnými: Pravdu nemožno oddeliť od skutočnej radosti.
Prirodzenosť, úprimnosť, radosť: sú to neodmysliteľné podmienky pre apoštola, aby získaval ľudí.
Keď ti rozprávam o „apoštoláte priateľstva“, mám na mysli „osobné“ priateľstvo, obetavé, úprimné: jeden k druhému, od srdca k srdcu.
V apoštoláte priateľstva a dôvery prvým krokom je pochopenie, služba… a svätá nekompromisnosť v učení viery.
Tí, čo našli Krista, nemôžu sa uzavrieť do svojho sveta: bolo by smutné takto sa obmedzovať. Musia sa otvoriť ako vejár, aby sa dostali ku všetkým dušiam. Každý musí vytvoriť a rozširovať kruh priateľov, na ktorých by mal vplyv svojou profesionálnou prestížou, svojím správaním, svojím priateľstvom, a musí sa snažiť, aby Kristus vplýval práve prostredníctvom tejto prestíže, tohto správania sa, tohto priateľstva.
Musíš byť rozpáleným žiarom, čo by priniesol oheň do všetkých končín. A kde by bolo prostredie neschopné vznietiť sa, musíš svojím pôsobením zvýšiť jeho duchovnú teplotu.
Nedostávaš sa k ľuďom, pretože sa im prihováraš iným „jazykom“. Odporúčam ti, aby si bol prirodzený. Tvoj spôsob je veľmi umelý!
Viera je nevyhnutná požiadavka apoštolátu, ktorý sa často prejavuje vytrvalým rozhovorom o Bohu, aj keď treba na plody dlho čakať. Keď vytrváme, keď zotrváme na svojom pevnom presvedčení, že Pán to chce, aj v tvojom okolí, všade, stanú sa viditeľné znaky kresťanskej revolúcie: jedni sa odovzdajú, iní vezmú vážne svoj duchovný život a ďalší – tí najslabší – sa aspoň prebudia.
Často pri pohľade na tie ospalé duše máš veľkú chuť zakričať na ne, zatriasť nimi, vyprovokovať ich, aby vyšli z toho hrozného hlbokého spánku, do ktorého upadli. Je smutné vidieť ich, ako kráčajú poklepkávajúc slepeckou palicou a nemôžu nájsť správnu cestu!
Radlica, ktorou sa orie a otvára brázda, nevidí ani semeno, ani plod.
Tvoja úloha apoštola je veľká a krásna. Nachádzaš sa v bode sútoku milosti a slobody duší; si prítomný pri najslávnejšom okamihu života niektorých ľudí – pri ich stretnutí sa s Kristom.
Kristus očakáva veľa od tvojej práce. Musíš ísť hľadať duše bez čakania na ich zavolanie ako Dobrý Pastier, ktorý šiel hľadať tú stú ovcu, čo zablúdila.
Je neprípustné, aby si strácal čas na „svoje hlúposti“, keď je toľko duší, čo na teba čakajú.
UTRPENIE
Nechápu ťa?… On bol Pravdou a Svetlom, ale jeho vlastní ho nechápali…
Hovoria o tebe a ohovárajú ťa… Tvoja povesť, čo na tom záleží?! V nijakom prípade sa nehanbi ani neľutuj seba, ale tých, čo ti ubližujú.
Nestačí mať pravdu. Treba ju vedieť aj presadiť… a dosiahnuť, aby ju ostatní chceli uznať. A predsa hovor vždy pravdu, keď je to potrebné, a nehľaď na to, „čo povedia“.
Obeta! – Je pravda, že nasledovať Krista – ako to On sám povedal – znamená niesť Kríž. Nerád však počúvam, keď ľudia, ktorí milujú Pána, toľko hovoria o krížoch a odriekaní: pretože keď je láska, obeta je radostná, aj keď veľa vyžaduje.
Kríž je prítomný vo všetkom a prichádza, keď ho človek najmenej čaká. – Nezabúdaj však, že obyčajne začiatok Kríža býva súčasne i začiatkom účinného pôsobenia.
POKORA
Byť pokorný neznamená byť úzkostlivý alebo ustráchaný.
Utečme od falošnej pokory, ktorá sa nazýva pohodlnosť.
Presvedčenie o vlastnej ničomnosti – teda sebapoznanie – ti pomôže, aby si na ponižovanie, pohŕdanie, ohováranie reagoval v nadprirodzenom duchu, ktorý bude v tvojej duši čoraz hlbšie zakoreňovať radosť a pokoj.
Keď si rozumný a pokorný, zistíš, že človek sa nikdy neprestáva učiť… Tak to chodí v živote; aj tí najvzdelanejší sa musia učiť až do konca svojho života; ak by tak nerobili, neboli by už múdri.
K obráteniu sa kráča pokorou, cestami poníženia.
Chodníkom pokory sa dostaneš všade… predovšetkým do Neba.
Tvoje povolanie – Božie volanie – je viesť, priťahovať, slúžiť, byť vodcom. Keď sa z falošnej alebo nesprávne pochopenej pokory izoluješ, uzavieraš sa vo svojom kúte, prehrešuješ sa proti povinnosti byť Božím nástrojom.
OBČIANSKE VEDOMIE
Tvoje povolanie kresťana vyžaduje od teba, aby si žil v Bohu a súčasne sa zaoberal pozemskými vecami a bral ich objektívne také, aké sú: aby si ich vrátil Jemu.
Mnohí stále nariekajú, pretože podliehajú egoizmu a správajú sa tak, akoby sa všetko končilo tu, dole. – Nestaň sa jedným z nich… stále sa naprávaj!
Svet je chladný, robí dojem, akoby spal. Kiež sa zobudí, Pane! Usmerni správne svoju trpezlivosť a buď si istý, že keď dokážeme spáliť náš život v plameni lásky, prenesieme ten plameň do všetkých kútov zeme.
Vernosť – služba Bohu a dušiam – nie je impulzívne nadšenie; je to iné nadšenie, ktoré sa dobýva na ulici, kde vidieť, ako veľa toho ešte treba všade urobiť.
Svojím správaním ako kresťanský občan ukáž ľuďom rozdiel medzi životom v smútku a životom v radosti; medzi pocitom bojazlivosti a pocitom odvahy; medzi opatrníckym, dvojtvárnym, pokryteckým správaním a správaním jednoduchých a jednoznačných ľudí. – Slovom, medzi ľuďmi, čo prepadli svetu, a medzi Božími deťmi.
Náboženstvo sa nemôže oddeľovať od života ani v mysli, ani v každodennej skutočnosti.
V diaľke – tam, na horizonte – vzniká dojem, že sa nebo spája so zemou. Nezabudni však, že skutočné miesto, kde sa spájajú, je tvoje srdce…
Ty, ktorý žiješ uprostred sveta, ktorý si jedným zo spoluobčanov, ty musíš v kontakte s ľuďmi, ktorých považujú za dobrých alebo zlých, mať pocit túžby dávať ľuďom radosť, ktorá ťa napĺňa, pretože si kresťan.
VERNOSŤ
Nedostatok vernosti kvôli ľudským ohľadom je nedostatok lásky… a slabej osobnosti.
DISCIPLÍNA
Nepatri k tým, čo vo svojom dome žijú neusporiadane, zato však sa snažia v dome iných robiť poriadok.
Ale… ty si skutočne myslíš, že všetko vieš len preto, že ťa ustanovili za autoritu? Dobre ma počúvaj! Schopný vodca „vie“, že sa môže, ba musí učiť od ostatných.
Ty, čo zaujímaš vládnuce miesto, uvažuj: aj najsilnejšie a najúčinnejšie nástroje sa pri zlom zaobchádzaní poškodzujú, opotrebúvajú a stávajú sa neužitočnými.
Zásada každého dobrého riadenia: ľudí brať takých, akí sú, pomáhať im v zdokonaľovaní sa a nikdy nikoho neznevažovať.
Pri svojej riadiacej práci snaž sa byť skutočne objektívny. Vyvaruj sa tých, čo majú sklon vidieť skôr, ba takmer vždy len chyby a omyly. Nech ťa napĺňa radosťou istota, že Pán dal všetkým schopnosť stať sa svätými práve v boji s vlastnými chybami.
Vládnutie spočíva často v schopnosti „ťahať za sebou“ ľudí. S láskou a trpezlivosťou.
Dobré vedenie musí byť pružné, ale nesmie sa vzdávať náročnosti.
S akou ľahkosťou narúšaš svoj životný plán! Svoje každodenné povinnosti plníš tak povrchne, že je to takmer horšie, ako keby si ich vôbec neplnil!… – Takto chceš stále viac rásť v láske k svojej ceste? V takejto láske chceš zapáliť ostatných ľudí?
Náklad je ťažký? Nie, tisíckrát nie! Povinnosti, ktoré si prijal dobrovoľne, sú ako krídla, ktoré ťa vynesú nad bahno vášní.
OSOBNOSŤ
Pán potrebuje pevné a odvážne duše, ktoré by sa nezmierovali s priemernosťou a rozhodným krokom by prenikali do každého prostredia.
Mierny a vyrovnaný charakter, nezlomná vôľa, hlboká viera a vrúcna zbožnosť: to sú nevyhnutné charakteristické znaky Božieho dieťaťa.
Človek apoštolátu nesmie uviaznuť v priemernosti. Boh ho volá, aby sa stal nositeľom ľudskosti a hlásateľom večnej novoty Božieho posolstva. Preto je potrebné, aby sa duša apoštola dlho, trpezlivo a hrdinsky formovala.
Kto skutočne miluje… vždy nájde drobnosti, ktoré ho podnietia, aby miloval ešte viac.
Keď ťa Pán obdaril nejakou dobrou vlastnosťou – nejakou schopnosťou -, neurobil to preto, aby si sa tomu tešil alebo sa tým vystatoval, ale aby si ju rozvíjal s láskou v službe blížnemu.
Predtým si bol pesimista, nerozhodný a apatický. Teraz si sa úplne zmenil: cítiš sa odvážny, optimistický, istý sám sebou… pretože si sa napokon rozhodol hľadať svoju oporu len v Bohu.
Musíš sa naučiť nesúhlasiť s ostatnými – ak je to potrebné -, ale nestrácať pritom lásku a nepôsobiť nesympaticky.
Zdvorilosť vždy a ku všetkým. Ale najmä k tým, ktorí sa prezentujú ako odporcovia. Nemusíš nikoho považovať za nepriateľa, keď sa snažíš dostať ho z omylu.
Pretože si stratil jednoduchosť, často si chladný a bez srdca.
MODLITBA
Meditácia. – V presný čas a v presnú hodinu. – Ak to zanedbáme a prispôsobíme jej čas našej pohodlnosti, svedčí to o nedostatku umŕtvovania.
Chýba ti vnútorný život: pretože nevkladáš do svojej modlitby prosbu za svojich blízkych ani za nové povolania; pretože sa nesnažíš vidieť jasne, dávať si konkrétne predsavzatia a realizovať ich; pretože nemáš pred očami nadprirodzený zmysel štúdia, práce, svojich rozhovorov, svojho správania sa voči ostatným. Ako prežívaš Božiu prítomnosť – dôsledok a prejav tvojej modlitby?
Tak teda, nemohol si, lebo si nemal čas?… – Ty však máš čas. Okrem toho, aké budú tvoje činy, keď si ich nepremyslíš v Božej prítomnosti a nevnesieš do nich poriadok? Ako chceš svoje každodenné úlohy dobre splniť bez rozhovoru s Bohom?… – Pozri sa, je to argument, ako keď niekto tvrdí, že nemôže študovať, pretože mu vyučovanie druhých zaberá veľa času… Ale práve bez štúdia nemožno potom dobre vyučovať.
Modlitba má vždy prednosť. Keď to takto chápeš, a neriadiš sa podľa toho, nehovor mi, že nemáš čas: jednoducho sa nechceš modliť!
Modlitbu, viac modlitby! Vidí sa ti to nevhodné práve teraz, v čase skúšok, keď je viac práce… A predsa ju potrebuješ: a to nielen vo zvyčajný čas, ale aj počas „hluchých chvíľ“; v prestávke medzi skončenou a nasledujúcou prácou. Skrátka modli sa namiesto toho, aby sa tvoja myseľ zaoberala hlúposťami. Nech ťa to neruší, že napriek svojmu úsiliu sa nedokážeš sústrediť a usmerniť svoje myšlienky. Takéto rozjímanie môže byť cennejšie ako to, ktoré si strávil v tichom prostredí kaplnky.
Aby si celý deň prežil v Božej prítomnosti, vypestuj si účinný zvyk: tvoja prvá „audiencia“ na začiatku dňa nech je u Ježiša Krista.
Pohŕdaš rozjímaním, modlitbou… Nie je to preto, že máš strach, že hľadáš anonymitu, že sa neodvažuješ hovoriť s Kristom z tváre do tváre?
Modlitba: je to čas svätých dôverností a pevných rozhodnutí.
Modlili sme sa večernú modlitbu uprostred polí, keď sa už blížil súmrak. Sedeli sme na zemi a naše mlčanie prerušovalo len občasné čítanie jednotlivých bodov rozjímania. Akékoľvek miesto je vhodné na takéto stretnutie s Bohom.
Modlitba sa bude niekedy rozvíjať reflexívnym spôsobom; inokedy, možno zriedkavejšie, bude plná vrúcnosti; a možno dosť často suchá, suchá, suchá… Dôležité však je, aby si ty – s Božou pomocou – nestratil odvahu.
Ruženec je osobitne dôležitý pre tých, čo sa zaoberajú duševnou prácou alebo štúdiom. Pretože toto zdanlivo monotónne prihováranie sa detí svojej matke v modlitbe k Najsvätejšej Panne Márii ničí všetky zárodky domýšľavosti a pýchy.
Modliť sa ruženec neznamená len pohybovať perami a mrmlať Zdravas, Mária jeden za druhým. Takto mrmlú svoju modlitbu svätuškárky a svätuškári. – Ústna modlitba kresťana sa musí zakoreniť v srdci, a to tak, aby sa myseľ pri modlitbe ruženca vhĺbila do rozjímania o jednotlivých tajomstvách.
Stále odkladáš modlitbu ruženca na „neskoršie“, až sa ho napokon vôbec nepomodlíš, pretože ťa premáha spánok. Keď si skutočne nenachádzaš nijaký čas, nepozorovane sa ho modli idúc po ulici. Navyše ti to pomôže lepšie si uvedomiť Božiu prítomnosť.
PRÁCA
Štúdium, práca: neodmysliteľné povinnosti každého kresťana; prostriedky, ako sa brániť proti nepriateľom Cirkvi, ako pritiahnuť svojou profesionálnou prestížou toľko dobrých ľudí, ktorí zatiaľ bojujú izolovane. Je to tá najzákladnejšia zbraň pre tých, čo sa chcú stať apoštolmi uprostred sveta.
Pred Bohom nijaká práca sama osebe nie je ani veľká, ani malá. Každej práci dodáva hodnotu až Láska, s akou sa vykonáva.
Hrdinstvo práce je v „dokončení“ každej úlohy.
V jednoduchosti tvojej všednej práce, v monotónnosti drobností každého dňa musíš odhaliť tajomstvo veľkosti a novosti, ktoré je pre toľkých skryté: Lásku.
Vždy aktuálne a hrdinské poslanie bežného kresťana: sväto plniť najrozličnejšie práce, aj tie, čo sa javia úplne bezvýznamné.
Musíme byť kontemplatívne duše uprostred sveta, ktoré sa snažia premeniť svoju prácu na modlitbu.
Vyvíjaš neúnavnú činnosť. Nezachovávaš však poriadok, a preto je tvoje úsilie neúčinné. Pracuješ síce neúnavne, ale neproduktívne… a pritom sa toľko zvŕtaš!
Oddych som chápal vždy ako uvoľnenie sa od každodennej záťaže, nikdy nie ako voľné dni.
Hrozíš sa ťažkostí, a preto ustupuješ. Vieš, aký výsledok vyplynie z tvojho správania?: pohodlie, pohodlie a pohodlie!
Si študent – venuje sa teda s apoštolským duchom svojim knihám. Buď hlboko presvedčený, že tieto hodiny a hodiny štúdia sú už teraz duchovnou obetou predkladanou Bohu, ktorou slúžiš ľuďom, svojej krajine, svojej duši.
Zrejme nie je tvoj duchovný život v poriadku, keď vieš, že štúdium je tvoj apoštolát, a pritom si spokojný s tým, že sa len tak držíš nad vodou.
Práca pre katolíka nie je vykonávať povinnosť, ale milovať!: prekonávať sa vždy s radosťou v povinnosti a v obete.
Svätosť sa skladá z hrdinstiev. Preto sa v práci od nás vyžaduje hrdinstvo, ktoré spočíva v tom, že plníme naše úlohy až do konca, a to vytrvalo deň čo deň, hoci sa pri tom opakuje tá istá činnosť. Ak takto nekonáme, netúžime po svätosti!
ĽAHKOMYSEĽNOSŤ
Nepohoršuj sa nad tým, že existujú aj zlí kresťania, ktorí sa síce veľmi činia, ale nepraktizujú svoju vieru. Pán „odplatí každému podľa jeho skutkov“: tebe za tvoje, mne za moje. Keď sa ty a ja rozhodneme žiť statočne, na svete bude o dvoch darebákov menej.
Hlupáci, obmedzenci, pokrytci predpokladajú, že ostatní sú takí ako oni… A – čo je trápne – správajú sa k nim tak, ako by takí skutočne boli.
Ešte si dostatočne nedospel a chýba ti vnútorná sústredenosť človeka, ktorý kráča životom s pevnou istotou svojho ideálu, svojho cieľa.
PRIRODZENOSŤ
Prirodzená nenápadnosť je pečaťou Božieho diela.
Svätci sú vždy „nepohodlní“ pre ostatných.
Že nie si toho hodný? – Nuž… snaž sa byť hodným. A je to!
LÁSKA K PRAVDE
Nesprávaj sa ako hlupák: to nie je fanatizmus každý deň lepšie poznať, viac milovať a rozhodnejšie brániť pravdu, ktorú máš poznať, milovať a brániť.
Nezanechávaj svoju činnosť, nevybočuj zo svojej cesty, aj keď si nútený žiť s ľuďmi plnými predsudkov, ktorí sa správajú tak, ako by ich spôsob života a myslenia bol určujúcou mierou pre všetky motívy, úvahy a pojmy. Snaž sa, aby ťa pochopili, ale keď sa ti to nepodarí, pokračuj vo svojej ceste.
Iste stretneš ľudí, ktorých budeš môcť ťažko presvedčiť pre ich tupú tvrdohlavosť… Ale odhliadnuc od takýchto prípadov vždy sa oplatí objasňovať rozpory a objasňovať ich so všetkou potrebnou trpezlivosťou.
Niektorí ľudia nepočúvajú – nechcú počuť – nič iné ako slová, ktoré majú vo svojej hlave.
Splnil si svoju povinnosť?… S čistým úmyslom?… Áno? – Nerob si potom starosti s tým, že sú určité nenormálne osoby, čo vidia zlo, ktoré existuje len v ich spôsobe videnia.
Že je dosť takých, čo očierňujú a reptajú na určitú apoštolskú činnosť? – Nuž, keď ty budeš hlásať pravdu, bude aspoň jeden, čo nebude kritizovať.
Keď nemôžeš chváliť a keď nemusíš hovoriť, mlč!
Zostať dôsledným vo svojich rozhodnutiach je cnosťou. Keď sa však časom zmenia okolnosti, táto dôslednosť vyžaduje upraviť si pohľad na problém aj na jeho riešenie.
AMBICIÓZNOSŤ
Nepracuj v apoštolských podujatiach tak, ako by si na nich pracoval len pre dnešok. Venuj sa týmto úlohám s nádejou, že iní – tvoji bratia s rovnakým duchom – budú zbierať úrodu z toho, čo si teraz zasial, dokončia budovy, ktorých základy kladieš.
Keď budeš skutočne dôsledne pracovať pre Pána, budeš mať najväčšiu radosť z toho, že mnohí ti budú konkurovať.
Uvedomuješ si, koľko od toho závisí, či získaš solídne vzdelanie? – Koľko duší čaká!…
Neubezpečuj ma, že žiješ v Božej prítomnosti, keď sa nesnažíš žiť – vždy a všade – v úprimnom a čistom bratstve s inými ľuďmi, s každým človekom.
Dovoľ, aby tvoja duša horela túžbami. Túžbami po láske, po zriekaní sa, po svätosti, po Nebi… Ide o činorodé túžby, ktoré máš realizovať pri plnení každodenných úloh.
POKRYTECTVO
Niektorí ľudia sa hnevajú, pretože jasne pomenúvaš veci. – Možno sa hýbe niečo v ich nečistom svedomí, čo by chceli zakryť. Vytrvaj vo svojom spôsobe, aby si im pomohol správne reagovať.
Stále tvrdíš, že treba niečo korigovať, že je nevyhnutná reforma. Dobre… zmeň sa najprv ty sám! – veľmi to potrebuješ – a tým sa už začne reforma. Kým sa tak nestane, neprikladám nijakú vážnosť tvojim výzvam na reformu.
DUCHOVNÝ ŽIVOT
Najviac získava ten, čo je najbližšie… Preto sa priblíž k Bohu: snaž sa byť svätým.
Kedy si už konečne uvedomíš, že tvoja jedine možná cesta je úprimne hľadať svätosť?! Rozhodni sa – bez urážky – brať Boha vážne. Tá tvoja ľahkomyseľnosť, keď s ňou nebudeš bojovať, môže sa zmeniť na smutný rúhavý úškľabok.
Univerzálny liek: osobná svätosť! – Preto boli svätí takí plní pokoja, sily, radosti, istoty…
Doteraz si nepochopil posolstvo, ktoré my, kresťania, prinášame ostatným ľuďom: skrytú nádheru vnútorného života. Aký úplne nový svet otváraš pred nimi!
Láskou sa pochopia „Božie veci“ lepšie ako štúdiom.
Keby si si stále uvedomoval Božiu prítomnosť, v koľkých „nevyliečiteľných“ situáciách by si priniesol uzdravenie.
Chvíľa každodenného rozjímania – priateľského spojenia s Bohom – je najvlastnejšou záležitosťou ľudí, ktorí vedia správne využívať svoj život; uvedomelých kresťanov, ktorí pracujú dôsledne.
Keď nosíš v sebe Krista, celý tvoj život sa naplnil úprimnou a srdečnou radosťou. Preto priťahuješ ostatných.
Pozor: buď opatrný! – Dbaj na to, aby si v snahe duchovne zahrievať svoje prostredie sám neochladol.
Zvykni si so všetkým prichádzať k Bohu.
Každým dňom sa cítiš hlbšie ponorený v Bohu… Každým dňom budeš teda bližšie k svojim bratom.
PÝCHA
Tvrdíš, že Ho nasleduješ. V každej situácii chceš však robiť vždy len „ty sám“, podľa „svojich“ predstáv a len „svojimi“ vlastnými silami. – Ale veď Pán povedal: bezo mňa nemôžete nič urobiť.
Kým budeš presvedčený, že ostatní majú žiť v stálej závislosti od teba, kým sa nerozhodneš skutočne slúžiť – a do toho patrí zostávať v skrytosti a nepovšimnutý -, dotiaľ bude vzťah s tvojimi bratmi, kolegami, s tvojimi priateľmi stálym zdrojom nepríjemností, mrzutosti…: pýchy.
Neznechucuj sa svojimi omylmi! Vzchop sa! – Duševná, apoštolská neplodnosť nie je dôsledok osobných chýb – najmä keď ich človek oľutuje -, ale skôr pýchy.
PRIATEĽSTVO
Nemôžeš sa správať len pasívne. Musíš sa zmeniť na skutočného priateľa, a to tak, že budeš pomáhať svojim priateľom. Pomáhaj im predovšetkým príkladom svojho správania. A potom svojou radou a vplyvom, ktorý vychádza z tvojej dôveryhodnosti.
Osoby, ktorým si nesympatický, zmenia svoju mienku, keď zistia, že ich máš „vskutku“ rád. Závisí to len od teba.
Nestačí byť dobrým: musí sa to prejavovať aj navonok.
Aby sa vlažní zohriali, treba ich obklopiť ohňom nadšenia.
Povinnosť bratstva voči všetkým ľuďom vyžaduje, aby si vykonával „apoštolát malých vecí“ bez toho, že by si to všimli: aby ťa viedla túžba slúžiť tak, že sa im cesta stane milou.
Plníš náročný životný plán: zavčasu vstávaš, modlíš sa, pristupuješ k sviatosti, pracuješ alebo sa veľa učíš, si striedmy, umŕtvuješ sa… pritom však cítiš, že ti niečo chýba.
Keďže svätosť – boj o jej získanie – je plnosť lásky, musíš prehodnotiť svoju lásku k Bohu a z nej vyplývajúcu lásku k svojim blížnym. Možno tak objavíš v hĺbke svojej duše veľké chyby, proti ktorým si doteraz nebojoval: nie si dobrým synom, dobrým bratom, dobrým priateľom. A keďže nezriadene miluješ „svoju svätosť“, žiarliš na iných.
Obetuješ sa v mnohých „osobných maličkostiach“, a tak sa upínaš k svojmu ja, k svojej osobe, a v podstate nežiješ ani pre Boha, ani pre druhých, ale len pre seba.
Dokonale milovať Boha a nechať sa ovládať egoizmom alebo apatiou vo vzťahu k blížnemu je nezlučiteľné.
Skutočné priateľstvo vyžaduje aj úprimnú snahu pochopiť presvedčenie našich priateľov, aj keby sme sa s ním nestotožňovali ani ho neprijali.
Nikdy nepripusti, aby na cestičke priateľstva vyrastala burina: buď verný!
Tvoja láska musí zodpovedať a prispôsobovať sa potrebám iných…; nie tvojim.
Tvoja príťažlivosť vyplývajúca z tvojho sympatického správania musí sa rozšíriť a prehĺbiť. Keby sa tak nestalo, tvoj apoštolát by sa udusil v pasívnych, uzavretých krúžkoch.
Hodnoverne žiť lásku k blížnemu značí rešpektovať zmýšľanie druhých a úprimne sa tešiť z ich osobnej cesty k Bohu. Nemožno vyžadovať, aby všetci zmýšľali rovnako ako ty alebo aby sa k tebe pripojili.
VÔĽA
Na to, aby človek napredoval v duchovnom živote a v apoštoláte, nie je natoľko potrebná citová zbožnosť, ale skôr rozhodná a veľkorysá ochota vôle plniť Božie požiadavky.
Prirodzene, nie je „zlé“ správať sa dobre zo šľachetných ľudských pohnútok. – Ale aký je to rozdiel, keď určujúcim je nadprirodzený motív, Božia láska!
Prišiel čas, aby si sa pevne rozhodol urobiť niečo, čo stojí za námahu.
„Fasáda“ pôsobí dojmom energie a sily. – Ale koľko slabosti a nedostatku vôle je vnútri! – Pevne sa rozhodni, aby sa tvoje cnosti nezmenili na masku, ale na návyky, ktoré budú svedčiť o tvojom charaktere.
Aká je to hanba, keď sa ty – taký tvrdý a náročný k iným – správaš pri každodennej práci tak slabošsky!
Keď pri tvojej bežnej práci vôľa ochabuje, znova si raz pripomeň: „Štúdium, práca je zásadná časť mojej cesty. Nedostatok profesionálnej prestíže ako dôsledok mojej lenivosti by zničil alebo znemožnil moju prácu ako kresťana. Je to Božia vôľa, aby som sa snažil pozdvihnúť svoju profesionálnu prestíž, aby som mohol pritiahnuť iných a pomôcť im.“
Nikdy si sa necítil tak absolútne voľný ako teraz, keď tvoja sloboda je utkaná z lásky a odriekania sa, z istoty a neistoty, pretože v ničom sa nespoliehaš na seba, ale vo všetkom na Boha.
Keď uhasínajú planeme prvého nadšenia, postup v temnote sa stáva ťažký. – Ale práve toto namáhavé napredovanie je veľmi cenné. A potom, keď to najmenej čakáš, temnota ustúpi a vráti sa nadšenie i plameň. Vytrvaj!
SRDCE
Na dosiahnutie šťastia nie je potrebný pohodlný život, ale zamilované srdce.
K ľuďom, s ktorými sa dostávaš denne do styku, musíš sa správať s veľkým pochopením a veľmi láskavo, na čo je, samozrejme, potrebná sila vôle.
Odpúšťať. Odpúšťať z celého srdca, bez stopy po pomste. Je to veľký a plodný postoj.
Taktne sa vyhni všetkému, čo by mohlo raniť srdce druhých.
Ak sa hneváš – niekedy je to potrebné, inokedy je to zo slabosti -, nech to netrvá dlhšie ako niekoľko minút. A pritom zostaň vždy láskavý, citlivý!
Napomínať?… Často je to potrebné. Treba to však robiť tak, aby sa ten, koho sa to týka, poučil, ako sa napraviť. Nikdy si pri tom nevybíjaj zlú náladu!
Keď treba niečo napraviť, musí sa to robiť jasne a milo, niekedy aj s úsmevom na perách – ak je to vhodné. Nikdy – alebo len veľmi zriedkavo – s hnevom.
Keď sa do priateľstva vloží Božia láska, tento cit sa očisťuje, vzrastá, zduchovňuje sa; pretože sa spaľujú odpady, egoistické motívy, výlučne telesné ohľady. Nezabúdaj: Božia láska najlepšie usporadúva naše city, robí ich čistejšími a pritom ich neoslabuje.
ČISTOTA
„Zázrak“ čistoty má dva oporné body: modlitbu a umŕtvovanie.
POKOJ
Podnecuj vo svojej duši i vo svojom srdci – vo svojom myslení i vôli – ducha dôvery a odovzdanosti do láskavej vôle nebeského Otca. – Z tohto prameňa vyviera vnútorný pokoj, po ktorom túžiš.
Ako chceš nájsť pokoj, keď sa necháš – proti pôsobeniu milosti – vláčiť vášňami, ktoré sa ani nesnažíš premáhať?
Nebesia ťa chcú pritiahnuť k sebe nahor, ale ty – áno ty, nehľadaj výhovorky! – ťaháš sa nadol… A takým spôsobom sa vnútorne trháš na kusy.
Poradím ti liek proti tvojmu vnútornému nepokoju: trpezlivosť, čistota úmyslu a pohľad na veci z nadprirodzeného hľadiska.
Keď budeš mať zrak stále upretý na Boha, dokážeš byť pokojný pri všetkých starostiach. Keď sa naučíš prekonávať maličkosti, hnevy a nevraživosti, ušetríš si veľkú stratu energie a sily, ktoré potrebuješ na účinnú prácu s ľuďmi.
Keď sa skutočne oddáš Pánovi, naučíš sa byť spokojný so všetkým, čo príde, a zachováš si pokoj, aj keď úlohy – napriek tomu, že si do ich splnenia vložil všetko svoje úsilie a zodpovedajúce prostriedky – nevychádzajú podľa tvojho očakávania… Pretože sa spĺňajú tak, ako to zodpovedá Božiemu plánu.
Bojuj proti hrubým hranám svojho charakteru, proti svojmu egoizmu, proti svojej pohodlnosti, proti svojim prejavom antipatie… Nezabúdaj, že musíme spolupracovať na diele spasenia, a uvedom si, že úroda, ktorú chceš zberať, priamo závisí od tvojej sejby tu a teraz.
Úloha kresťana: zadusiť zlo hojnosťou dobra. Nejde o to, aby sme robili len kampane proti zlu a boli proti všetkému. Naopak: treba mať kladný vzťah k životu, žiť s optimizmom, s mladíckym elánom, s radosťou a v pokoji; mať porozumenie pre všetkých: pre tých, čo idú s Kristom, aj pre tých, čo ho opúšťajú alebo ho nepoznajú. – Mať pochopenie však neznamená zostať nečinným alebo ľahostajným, ale stať sa aktívnym.
Z kresťanskej lásky a z prirodzeného taktu musíš sa snažiť, aby medzi tebou a kýmkoľvek nevznikla priepasť… Musíš pre blížneho nechať otvorené dvere, aby sa ešte viac nevzďaľoval od Pravdy.
JAZYK
Nauč sa povedať „nie“ a pritom zbytočne neurážať alebo nepoužívať ostré formulácie, ktoré by narušili lásku k blížnemu.
Nie je dobré, ak sa dáš nejakým rozhovorom ovplyvniť. Počúvaj zdvorilo a so záujmom, ber vážne svojich partnerov v rozhovore… svoj úsudok si však vytváraj v Božej prítomnosti.
Ohovárajú. A potom sa tí istí postarajú o to, aby niekto prišiel a povedal ti „hovorí sa“… – Podlosť? – Nepochybne! Ty sa však neznepokojuj, pretože zlé jazyky ti nemôžu nijako uškodiť, keď svedomite pracuješ… – Pomysli si: akí sú hlúpi, ako im chýba takt, aký nedostatok vernosti majú k svojim bratom a najmä k Bohu!
Nedaj sa však ani ty sám nesprávne pochopeným právom na repliku strhnúť k ohováraniu. Keď treba niečo povedať, urob to v duchu bratského napomenutia.
Tvoj postoj k ohováraniu musí byť takýto: Najprv odpustiť – od prvého momentu všetkým zo srdca odpustiť; potom mať rád – ani raz nevynechať možnosť prejavu lásky k blížnemu; odpovedať vždy láskou!
ŠÍRENIE VIERY
Buď presvedčený: tvoj apoštolát tkvie v šírení dobra, svetla, nadšenia, veľkodušnosti, obetavosti, vytrvalosti v práci, v hĺbke štúdia, šírke oddanosti, v správnej orientácii v súčasnom dianí, v absolútnej a radostnej poslušnosti Cirkvi, dokonalej láske…
Usiluj sa byť vynikajúci vo svojej profesii, aby si mohol potom čo najpresvedčivejšie šíriť svoje idey.
Nezabúdaj: o čo viac sme my presvedčení, o to lepšie presvedčíme ostatných.
Neľakaj sa ani nečuduj tuposti niektorých ľudí. Vždy sa nájdu hlupáci, ktorí sa oháňajú svojou domnelou vzdelanosťou, aby skryli svoju nevedomosť.
Niektorí ľudia nevedia nič o Bohu, lebo ešte nikto s nimi o tom nehovoril zrozumiteľným spôsobom.
Keď ti už nestačí vlastný rozum, modli sa o „svätú vynaliezavosť“, aby si mohol všetkým viac a lepšie slúžiť.
ZODPOVEDNOSŤ
Neteoretizuj! Náš každodenný život musí nádherné ideály meniť na každodennú realitu: hrdinskú a plodnú.
Pri riešení problematických záležitostí dbaj na to, aby sa nepreháňalo so spravodlivosťou do takej miery, že by sa zabudlo na lásku k blížnemu.
Pevnosť reťaze sa meria najslabším článkom.
Nehovor o nikom zo svojich podriadených: nie je na to vhodný. – Skôr ty nie si vhodný na svoju funkciu, keď mu nevieš dať miesto, kde by mohol byť užitočný.
Bojuj v sebe proti túžbe po pocte a uznaní. Namiesto toho rozmýšľaj o možnostiach, ktoré máš pre svoju apoštolskú prácu, o povinnostiach a o svojom pôsobení. Potom už nebudeš túžiť po postavení a keď ťa ním poveria, budeš sa naň ináč pozerať: ako na bremeno služby ľuďom.
POKÁNIE
Všimol si si, že ľudia, ktorí žijú asketicky, vo svojej jednoduchosti sa viacej tešia z dobrých vecí tohto sveta ako iní ľudia?
Bez umŕtvovania nie je šťastie na zemi.
V starostlivosti o malé veci sa prejavuje stály duch umŕtvovania. Je to cesta spríjemňovania života iným ľuďom.
Keď sa rozhodneš pre asketický život, tvoj vnútorný, duchovný život bude bohatší a tvoje pôsobenie bude plodnejšie.