7

Gitarové materiály

 

•••  Animátorské materiály  •••

    TALIANČINA                                                 

more

  myšlienky
 
modlitby

  
meditácia

more

  láska a sexualita
 
výchova
   
kresťanstvo
   
rôzne

more

ponuka skautingu

výchovný systém

činnosť

more

  hry v prírode
 
hry v klubovni 
 
nápady
 
správy z akcií  

more

niekoľko drobností pre zlepšenie nálady :-)



Pre konanie dobra treba trošku odvahy.  don Bosco

 

Los Animatoros 2 :-)

 

Preventívny systém don Bosca

   

= láskavá prítomnosť medzi mladými a podpora radou, upozornením, povzbudením, napomenutím, dobrým príkladom (ako dobrý pastier, ktorý ide pred svojimi ovečkami a vedie ich)

 

Celý preventívny systém sa opiera o tri piliere – rozum, náboženstvo a láskavosť. A celá don Boscova výchova vychádza a smeruje k Bohu.

   

ROZUM (MÚDROSŤ)

1. pilier preventívneho systému

 

Rozum tu neznamená ani tak nejakú intelektuálnu výchovu, ale skôr múdrosť, rozvážnosť, zdravý ľudský zmysel, rozum osvietený vierou.

 

Múdrosť ako dar, rozvíjaný skúsenosťou, ťa naučí:

- myslieť dopredu: dôkladne si pripravovať jednotlivé stretnutia a akcie, predvídať rôzne situácie a reakcie

- myslieť súčasne, priebežne: byť si vedomý, že v každom mladom človeku, aj zanedbanom, s nadobudnutými zlými vlastnosťami, je vnútorná schopnosť, aj skrytá túžba stať sa dobrým. (Animátor je optimista, alebo nie je animátor...) Musíme sa snažiť poznať a pochopiť mladého človeka v jeho konkrétnej životnej situácii. Dať mu možnosť prejaviť sa, uplatniť jeho vlohy a schopnosti (hra, zábava, šport, kultúra,...)

- myslieť dodatočne, hodnotiť: je to poklad nadobudnutých skúseností, ktoré hodnotíme sami pred sebou i s inými, porovnávame, zisťujeme chyby, nové možnosti,...

 

 

NÁBOŽENSTVO (VIERA)

2. pilier preventívneho systému

 

 = výchovu bez vzťahu k Bohu a bez nadprirodzených prostriedkov don Bosco považoval za podstatne obmedzenú

 

 „Iba s vierou je človek schopný začať aj dokončiť veľké dielo skutočnej výchovy.“

 

Ide tu o praktickú vieru, alebo život viery, čiže všetko, čo viera predpokladá, čo vyžaduje, čo s ňou súvisí, čo z nej vyplýva a čím obohacuje. Pre vieru nie je určený ani čas, ani miesto. Tá preniká a pretvára všetko.

 

Modlitba: ide o modlitbu, ktorá je prejavom živej viery a vnútorného presvedčenia. Predpokladom k takejto modlitbe sú dostatočné vedomosti o Bohu a o viere. Musíme sa snažiť sami dobre modliť za nás i za druhých, najmä za tých, s ktorými sa stretávame, ktorých máme na starosti. Nie len za tých našich obľúbených, ale aj za tých, ktorí nám lezú na nervy. Aj to je o kresťanskej láske. Tých, ktorí ešte nechápu zmysel viery a modlitby, by sme sa mali snažiť motivovať k nastúpeniu na cestu viery. Aj vysvetľovaním, ale najmä osobným strhujúcim príkladom. A iným, ktorí už chápu podstatu viery, musíme pomáhať vieru upevňovať, dopĺňať, prehlbovať, zdokonaľovať až po svätosť. (Toto platí samozrejme v prvom rade aj o nás samých... :-)

 

Repertoár modlitieb má byť jednoduchý a solídny. Deti a mladých nemáme „preťažovať“ množstvom modlitieb. Skôr sa treba sústrediť na kvalitu a úprimnosť. Modlitby majú byť krátke, pestré, môžu byť spojené so spevom, plné radosti, optimizmu (je vhodné aj spoločné oduševnenie, citový zážitok).

 

Spoveď: don Bosco považoval spoveď za základ, pretože sa ňou formuje svedomie človeka. Odporúčal zaoberať sa témou spovede v príhovoroch, večerných slovkách a v rozhovoroch s mladými. Potrebujeme chápať zmysel a účinnosť spovede, aby sme sa vedeli dobre pripraviť na túto sviatosť a dobre si ju vykonať. A pomôcť k tomu aj ostatným.

 

Eucharistia: v tomto prípade ostáva v našich rukách len príprava (osobný príklad, vysvetlenie). V samotnej sviatosti už potom účinkuje priamo sám Ježiš Kristus (priame účinkovanie milosti). Don Bosco veril, že sväté prijímanie prináša postupnú zmenu života. Upozorňoval však na dva problémy, ktoré súvisia s prijímaním – chodenie len zo zvyku a ľudské ohľady (= nesloboda – keď idú druhí, musím ísť aj ja).

 

Mariánska úcta: don Bosco úctu k Panne Márii veľmi zdôrazňoval. V celom svojom živote sa riadil „vnuknutiami zhora“ – mával sny, v ktorých mu jeho „učiteľka“ dávala lekcie, ako má postupovať v práci s chlapcami „nie bitkou, ale láskou..., choď medzi nich..., hovor im o kráse čnosti a o odpornosti hriechu..., buď pokorný a odvážny...“

Medzi prvkami mariánskej úcty môžme nájsť ruženec, mariánske sviatky, návštevy pútnických miest, ...

 

V oblasti náboženstva a viery potrebujeme využívať prostriedky a metódy, ktoré sú príťažlivé a účinné pre tých mladých ľudí, s ktorými práve pracujeme. Život vo viere je dobrodružstvo a nie sucharina!

 

LÁSKAVOSŤ

3. pilier preventívneho systému

 

„Moji drahí, všetkých vás mám rád  z celého srdca. Stačí mi, že ste mladí, aby som vás mal rád.“

 

„Preventívny systém, to je láska.“

 

Láskavosť patrí k metóde, k spôsobu, akým sa uskutočňuje celá výchova. Dáva úplne iné svetlo, účinnosť a priebojnosť všetkým prostriedkom, ktoré rozum a náboženstvo ponúkajú. Je trvalým vyjadrovaním trvalej lásky.

 

Niektoré prejavy don Boscovej láskavosti:

- úsmev, ktorý mu vždy pohrával na ústach, vždy nový, vždy iný, vždy pokojný

- prenikavý pohľad, ktorý nielen vidí, ale aj „hovorí“

- súhlasné alebo nesúhlasné pokývanie hlavou

- slovo, aj mlčanie

- ochota voči každému, ktorého stretne

- ochota dávať druhého na prvé miesto

- vedieť podať chlieb, spôsobiť radosť

- vedieť znášať chyby

 

Don Boscov prístup priťahoval, získaval, premieňal srdcia. Netreba však zabudnúť, že jeho prirodzená vychovávateľská láska, taká výrazná, korení v nadprirodzenej láske k Bohu a z nej čerpá odvahu a silu k nadmernej obeti, akú žiada plné nasadenie pre druhých.

 Ako preukazovať lásku?

Don Bosco nám dáva jednoduchu odpoveď – „milujte ich.“

 

Láskavosť predpokladá silnú dávku sebaovládania:

- potláčať v sebe hnutia hnevu, nepodliehať emóciám (keď náhodou musíš niekoho potrestať, nech je jasné, že to robíš len z nutnosti, nie z hnevu)

- vonkajšie milé spôsoby, pokojný, usmiaty výraz

- nemyslieť na krivdy, ktorých sa nám dostalo, premôcť urážku, nedať ju pocítiť

 

Je tu nutná veľká trpezlivosť:

- často pripomínať, upozorňovať, niekedy stále dokola (veľmi skoro sa zabúda na poriadok a disciplínu...)

 

Vedieť si získať dôveru:

- osobné príležitostné rozhovory (krátke, výstižné)

- záujem o to, čo iných zaujíma  

- príjemné, prívetivé spôsoby

 

„Zbav sa všetkého strachu. Vieš, že ťa don Bosco má rád. Ak sa dopustíš nejakých maličkostí, to si don Bosco ani nevšimne. Ak vyvedieš niečo väčšie, odpustí ti to...“

 

 

BYŤ MEDZI NIMI

 

- potrebujeme priestor, kde sa budeme pravidelne stretávať, čiže nejakú klubovňu, ihrisko, lúku, telocvičňu... priestor na stretká, hry, šport, oddych... a tiež môže byť blízko kaplnka, kde sa môžeme potom presunúť.

 

Animátor nie je dozorca, ktorí sleduje z vyvýšeného miesta, čo sa kde deje a čo ostatní robia. Je akoby jedným z ostatných a je tak ponorení do hry, ako keby ani nemal iné poslanie, alebo akoby naň zabudol. Pozornejšiemu oku však neujde, že väčšinou je dušou hier a aktivít. Veď aj podstatou slova „animátor“ je: „ten, ktorý oduševňuje“, alebo „ten, ktorý oživuje“, alebo „ten, ktorý vedie druhých po správnej ceste – najmä svojim osobným príkladom!“

 

„Je lepšie, keď vás majú radi, ako keď sa vás boja.“

 

Don Bosco dal tejto prítomnosti meno asistencia.

 

Asistencia je v prvom rade prítomnosť, ktorá je vnímaná z oboch strán – animátor si dobre uvedomuje, na čo je tu prítomný a usiluje sa svoje poslanie splniť. Ostatní zase prijímajú túto prítomnosť a vítajú ju (aspoň vo väčšine prípadov). A tak sa tu začína medziosobný vzťah, ktorý môžme nazvať výchovou.  

 

Asistencia má tiež zámer – predchádzanie zlu - či už fyzickému (úrazu), disciplinárnemu, či morálnemu – a to dvojakým spôsobom:

- očisťuje prostredie od všetkých negatívnych vplyvov a svojou prítomnosťou znemožňuje dopúšťať sa priestupkov (takýto „dozor“ však má podstatnú charakteristiku – je plný lásky!)

- slovom, príkladom a skutkom pomáha mladým ľuďom, aby sa v nich prebúdzali, rozvíjali a upevňovali všetky ich dobré vlastnosti

- umožňuje najširšiu možnosť poznať mladého človeka zo všetkých strán; ihrisko je jeden z najlepších informátorov

 

V preventívnom systéme rozoznávame disciplinárny priestupok od hriechu. Preto pri disciplinárnom priestupku môžeme byť omnoho zhovievavejší, môžeme ho občas múdro prehliadnuť vzhľadom na hravosť a ľahkomyseľnosť detí. Disciplína je prostriedok, nie cieľ, a možno ju niekedy obetovať, keď chceme dosiahnuť väčšie dobro. Heslom sv. Filipa Neri, ktoré prebral aj don Bosco, bolo: „Skáčte, kričte, robte čo chcete, len nehrešte!“ Preto využívajme širokú možnosť skákať, behať a vykričať sa do vôle. Samozrejme v správnom čase a na právnom mieste :-)

 

Pri asistencii môžeme vidieť ešte jeden rozmer – animátor je tu aj svedkom a zvestovateľom Božej lásky. Má vzbudzovať dôveru, presviedčať ostatných, že jeho vzťahy k nim nie sú len taktické, úžitkové, ale trvalé, zásadné. A vlastne mladí ľudia sa aj tak nedajú len tak ľahko oklamať vzťahmi, ktoré nie sú autentické...

             

 

AKÁ MÁ BYŤ ASISTENCIA

                                    

Asistencia je pozitívna

Naša prítomnosť medzi mladými má byť činne výchovná, nie len pozorovateľská. Máme sa s nimi rozprávať, viesť ich pri každej príležitosti, dávať rady, láskavo napomínať. Animátor teda znemožňuje zlo tým, že sa stáva organizátorom, aktérom, dušou pohybu, činnosti, života, akýmsi skrytým režisérom...

 

Asistencia je láskavá

Láska nie je nejaké zmiernenie dozoru. Je to láska, ktoré chce a musí bdieť. Nie dozor, ktorý sa tvári láskavo, ale láska, ktorá nemôže nevidieť, nesledovať, nezasahovať. Máme sa usilovať získať si lásku ostatných, aby nás mali tak radi, že by sa báli niečo robiť, čím by stratili našu lásku.

 

Asistencia je všeobecná, univerzálna

Animátor je vždy a všade asistentom, keď je prítomný medzi mladými, aj keď len prechodne alebo náhodne. Je dušou pohybu a života. A každý mladý človek je predmetom jeho pozornosti a lásky. Ani jedna ovečka sa nesmie stratiť. Ak niekto chýba, treba ho hľadať. „Som tu úplne pre vás, vo dne aj v noci, ráno aj večer, kedykoľvek.“

 

Asistencia je prispôsobená, odstupňovaná, odlíšená

Asistencia musí byť odlišná podľa miesta - iná bude na ihrisku, či na výlete, kde je animátor takmer rovnocenným účastníkom hry, iná bude v škole, kde bdieme nad plnením povinností, a iná v kaplnke, kde máme asistovať predovšetkým príkladom ozajstnej prirodzenej zbožnosti.

Aj rozličné povahy našich mladých priateľov si vyžadujú rôzny a individuálny prístup ku každému z nich. Najväčšiu pozornosť treba venovať tým, čo majú problematickú alebo „zlú“ povahu.

Tiež je nutné odstupňovanie podľa veku – od úplnej fyzickej prítomnosti v detstve, cez vzrastajúcu spoluzodpovednosť a vzrastajúcu slobodu, cez prepájanie na vlastné svedomie, až postupne k úplnej samostatnosti a zodpovednosti za vlastné správanie.

 

   

VOĽNÝ ČAS – HRA - ZÁBAVA

   

Hovoríme o „využívaní“ voľného času, nie len o akomsi vypĺňaní, ktoré nemá ďaleko k „zabíjaniu“ voľného času, čiže k zabíjaniu daru – času, ako možnosti k dobu.

Don Bosco hru povýšil na posväcujúci prostriedok pre mladých, popri práci, štúdiu a modlitbe. Uveril a potom sa aj presvedčil, že kde je hra, tam je radosť, a kde je radosť, tam nemôže byť hnev, nepriateľstvo, nenávisť, egoizmus, hriech... a tak sa stala hra, prinášajúca radosť, najviditeľnejším znakom aj prostriedkom preventívneho systému. Výchovný proces sa pri hre nielen často začína, ale získava sa tam aj dôvera, bez ktorej niet správnej výchovy.

 

Hrou sa rozvíjajú, ustálujú, koordinujú fyzické sily a schopnosti: zručnosť, odolnosť, pozornosť, odvaha, ale aj fantázia, vtip, vôľa, city... Rozumný animátor prijíma a využíva prirodzenú hravosť detí a vytvára si z nej prvoradého pomocníka pri výchove fyzických a duševných síl a mravných čností.

 

„Keď vidia, že ich máte radi v tom, čo sa im páči, keď sa zúčastňujete na ich detských záľubách, naučia sa vidieť lásku aj v tých veciach, ktoré sa im páčia menej, ako napr. štúdium, poriadok, sebaovládanie... a naučia sa aj tieto veci plniť s oduševnením a láskou...“

 

 

NAJdôležitejšiE CESTY LÁSKY

 

Milovať prvý

Animátor čaká, predchádza, robí prvý krok, má iniciatívu, usiluje sa mať rád to, čo majú radi mladí, dáva ich dobro na prvé miesto. Neviaže svoju animátorskú námahu na vďačnosť.

 

Láska úplná

Vzťahuje sa na celého človeka, na všetky jeho potreby. Od základných potrieb cez hodnoty, ktorých nedostatok mladí veľmi nepociťujú, až po záujem o ich spásu.

 

Láska pravá

Ide o hlboký ľudský cit, ktorý preniká všetky vzťahy. Pre túto lásku sa animátor podvolí znášať aj nedostatky, ťažkosti, nevďačnosť, vyrušovanie, nedbalosť ostatných. Láska má byť preukazovaná zrozumiteľným spôsobom – skutkami lásky (a milosrdenstva).

 

(K prameňom a následkom nepravej lásky patrí: žiarlivosť, hnevlivosť, ctižiadosť, ohováranie, podceňovanie druhých, aby sme získali pre seba, pripútanie sa k jednému a zanedbávanie ostatných, nedostatok odvahy k napomínaniu...)

 

Láska animátora má byť jednoduchá, zdravá, triezva, bez prehnanej sentimentálnosti, pokorná, vynaliezavá...

 

Láska bezvýhradná

Otvorená pre všetkých, nikoho nevylučuje. Venovať každému celú pozornosť, aj keď len na chvíľku - privítať, venovať sa, zaujímať sa, lúčiť sa... Žiada to stálu pozornú prítomnosť, stály pohyb, intenzívnejší krátky kontakt, sústredený možno do pár viet, v ktorých však musí byť celé srdce. Aby sa nikto necítil uprednostňovaný, nikto obchádzaný.

 

Láska oslobodzujúca

Láska, ktorá vychováva k samostatnej zodpovednosti, vysvetľuje, zdôvodňuje, prečo treba niečo robiť a niečo nerobiť, chce, aby mladí čím skôr prebrali zodpovednosť; aby si otužovali vôľu, aby sa učili rozhodovať; podporuje iniciatívu.

 

Cieľavedomou akciou animátora musí byť postupné posúvanie mladého človeka smerom k hodnotám ako takým, k zodpovednosti za vlastný život, za vlastný spôsob konania, aby sa z neho stal slobodný, nezávislý človek, ktorý bude schopný ísť vlastnou cestou.

 

Láska nadprirodzená

Na náročnú animátorskú lásku a na prekonanie jej úskalí nestačí obyčajná ľudská náklonnosť a sympatia, ani oduševnenie. Bez živej viery je ťažko sa na túto úlohu podujať. Len oddanosť Bohu, svätosť, dáva silu milovať nezištne s obetavosťou, ktorá konzumuje celý život, dáva silu milovať čisto. Don Boscova láska nie je napodobniteľná bez svätosti. Bez lásky k Bohu sa nemožno vydať na namáhavú cestu preventívneho systému.

 

 

 

 

„Pre konanie dobra

 treba trošku odvahy.“ 

 

don Bosco
(Spracované podľa A. Dermeka)

 

Napísal pre teba

(-: Martin "Ruksak" Krška :-)

 

 

 

 

nahor

more

Pár krátkych príbehov pre dlhé letné a ešte dlhšie zimné večery.

more

Texty pesničiek, 

ktoré najviac hrávame na chatách, 

táboroch, 

výletoch.

more

fotky

more

 

 

nahor